Nezvládam rodičovstvo a svoje emócie. Ako začať na sebe pracovať?
ZodpovedanéDobrý deň,
bolí ma už len takto to napísať, ale pre dobro mojich deti a celej našej rodiny to musím povedať a riešiť. Som matkou akou nechcem byť. Som matkou vo veľa veciach akou bola moja matka, aj keď sa snažím každý deň pripomínať si a robiť všetko pre to, aby som nebola ako ona. Mám dve deti. Prvé má 2 roky a kúsok, druhé 2-mesačné bábätko. Obidve deti sú skvelé, úžasné a ja si nemôžem v živote priať viac.
Odkedy sa narodilo druhé dieťatko, prvé to ťažko zvláda. Miluje súrodenca, teší sa, bozkáva ho, objíma ho. Nie sú ani len náznaky žiarlivosti typu, že by ublížilo súrodencovi, alebo povedalo škaredé slovo. Cítiť však, že žiarli a vyžaduje pozornosť. Vyvádza, nepočúva, robí naprieky nám rodičom ako keby hravým úmyslom. Ako keby provokuje pokiaľ môže ísť. Robí to nie so zlovestným zámerom v tvári ale hravou veselou formou. Také ozaj silné žiadosti o pozornosť aj cez riziko kriku.
Ja som však vyčerpaná, prestimulovaná, nevyspaná a veľakrát hladná, smädná. Snažím sa naplniť potreby všetkých, udržať domácnosť. Seba kladiem na koniec, nezvládam určité situácie a kričím po svojom prvom dieťati. Dostalo už aj na zadok a to som sa zaprisahala, že to nikdy neurobím, že nebudem ako naši. Je to hrozne citlivá duša. Keď sa hnevám a kričím, tak príde a povie "maminka prepáč, si krásna, ľúbim ťa už to neurobím". Má dva roky a v takej situácii plačem. Tak čistá dušička si nezaslúži mamu, ktorá nezvláda vlastné emócie.
Neviem sa ovládať.
Kde hľadať pomoc a ako so sebou pracovať?
Prosím konkrétny zdroj, nie len "nájdite si psychológa".
Sú odborníci, ktorí sa zameriavajú na takéto konkrétne prípady?
Nechcem byť tá mama, ktorej sa vlastne dieťa bojí, keď zdvihne hlas alebo nebodaj ruku. Čapla som po zadku "primerane". Nie ako naši, keď na bratovi v detstve polámali varechy. Ale aj tak sa za to nenávidím a vyčítam si to. Neviem ani len vyjadriť, že ako neskutočne bystré, čisté a empatické dieťa mám. Ospravedlňujem sa vždy keď sa kľudním, ale to nestačí. Zastávam názor že najlepšie "prepáč" je, keď zmením správanie. Desím sa predstavy, že ja budem vzorom, ktorý určí akého partnera si moje dieťa v živote nájde, alebo akými ľuďmi sa bude obklopovať. Viem aký dopad malo správanie našich na mňa, celá ich výchova - roky psychiatrov, liekov a zdravotných problémov vyplývajúcich z psychiky.
Mám úžasného partnera, s ktorým sa dopĺňame. Keď jeden nezvláda ťažké situácie, druhý zakročí a prvý si dá chvíľu kým sa kľudní a pod. Ale začína to byť veľmi náročné. Nároky na pozornosť sa zvyšujú a začíname padať na hubu. A to aj od únavy a aj od toho, že nevieme ako úplne riešiť v rýchlosti a zápale emócií niektoré situácie, aby boli bez kriku. Najnestabilnejšia som ja. Potom nedokážem byť dostatočnou oporou partnerovi, keď už on ide na dôraz.
Chcem na sebe čím skôr pracovať.
Ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Od prvého pôrodu mám veľký strach zo smrti. Ako na to nemyslieť a tešiť sa z ...
- Ako spracovať pocity po pôrode?
- Ako zvládnuť následky popôrodnej depresie?
- Ako vysvetliť rodine, že nechcem a už nebudem mať druhé dieťa?
- Ako spracovať pocit, že pôrod nebude taký ako som si vysnívala?
- Dcérka po narodení súrodenca preferuje otca. Je to len obdobie?
Dobrý deň,
naozaj ďakujem, že prichádzate s takou otvorenosťou. Verím, že sa Vám o tom nepíše ľahko.
Z Vašich slov vnímam, že máte naozaj veľkú chuť mať svoju unikátnu cestu mamy, do ktorej bude čo najmenej zasahovať to zažité z Vašej primárnej rodiny. Chcete mať schopnosť tvoriť láskyplné rodinné prostredie. Som naozaj rada, že Vám záleží na tom, v akom prostredí vychovávate deti. Vyrastať v prostredí, ktoré neposkytuje bezpečný priestor, je naozaj extrémna záťaž. Síce minulosť nezmeníme, vieme sa k nej nejako postaviť. Skvelé, že Vaše zážitky neobhajujete, nelegitimizujete a vnímate, že takto to nie je dobré replikovať.
Sama asi tušíte, že riešenie nie je instantné. Boľačky na duši sa hoja a riešia v terapii počas mnohých sedení. Psychoterapeutov, ktorí sa venujú témam rodičovstva, spracovávaniu zážitkov z detstva, celkovo zlepšovaniu kvality života, je veľa. Záleží naozaj od toho, čo preferujete, aké máte možnosti (online/offline, financie) a podobne. Na našom webe nájdete taký malý rozcestník, ktorý vám možno napovie. Ak by to nestačilo, napíšte nám email a vieme sa pobaviť ďalej.
Napr. psychologička Janka Zemandl, ktorá sa venuje téme a hoci neberie nových klientov, robí často živé webináre k témam, ktoré by mohli byť pre vás zaujímavé. Pozrite možnosti na webe, určite je dobré sledovať ju aj na Instagrame. Ten obsah je naozaj dušu lahodiaci.
Situácie, kedy siahate po fyzických trestoch sú naozaj prejavom úplného zahnania do kúta. Naozaj to nie je funkčné riešenie. Je to však veľmi cenná informácia, ktorú dokážete správne čítať, že je naozaj potrebné konať a nájsť spôsob, aby Vám bolo ľahšie na duši a fyzické tresty nemali viac miesto vo vašej domácnosti. Rozmýšľam nad tým, či viete identifikovať tie momenty, ktoré tomu predchádzajú. Ak viete, berte ich ako stopku, hranicu, ktorú nesmiete prekročiť. Nie je to ľahké.
Okrem terapeutickej pomoci sa viete zamyslieť aj nad tým, čo ešte viete ovpylvniť tu a teraz. Napadajú mi témy ako výživa či starostlivosť o domácnosť. Je pre Vás reálne hľadať spôsob, ako si zabezpečiť výživné jedlo a pitie? To sú naozaj základné potreby, ktoré keď nemá človek naplnené, chradne a to nielen na tele, ale aj na duši. Dlhodobý hlad, smäd udržujú telo a myseľ v neustálom pozore. Tým pádom Vám uberajú z kapacity reagovať pokojnejšie na podnety z vonka.
Čo sa týka chodu domácnosti, tak otvorte túto tému s partnerom. Hľadajte cesty, ako to nastaviť tak, aby Vás starostlivosť nevyčerpávala. Resp. s tak malými detičkami je možno ideálny priestor aspoň na čas poľaviť z nárokov a venovať energiu na to najnutnejšie. Viem, že to nemusí znieť jednoducho, ale pátrajte obaja aspoň po malých chvíľkach, kedy sa viete ísť bez detí aspoň nadýchať čerstvého vzduchu, zažiť ticho. Na začiatku takéto momenty môžu byť rozpačité a nie hneď prinášajúce pokoj, ale nenechajte sa odradiť. Ak ste dlhodobo v móde preťaženia, chvíľku trvá, kým telo zistí, že môže zažívať aj chvíľky uvoľnenia.
Robíte veľmi dôležitú vec, že vnímate svoje prežívanie, ste citlivá voči tomu, že ako sa máte. Naozaj aj verím tomu, že vnímate potreby svojich detí a chcete ich čo najpokojnejšie naplniť. Ten najlepší spôsob ako naplniť potreby iných je ale že sa naozaj dôkladne postaráme o tie svoje. Krok po kroku.
Sme tu pre Vás v projekte, ak by ste chceli čokoľvek ďalšie zdieľať.
Veľmi vám držím palce.
Mgr. Katarína Žilák
info@vydumamky.sk
www.vydumamky.sk