Neskutočne ma stresuje plač 4-mesačnej dcérky. Ako sa nebáť?

Dobrý deň,

ďakujem, že zdieľate svoje prežívanie. Plač detí a to, čo v nás mamách vyvoláva, je často trinásta komnata, o ktorej radšej veľa žien nehovorí.

Moju odpoveď rozdelím na dve časti.

Vaše dieťatko má 4 mesiace. Je ešte stále tak drobunké a nedozreté, že na to, aby prežilo v tomto vonkajšom svete hľadá vždy niekoho, kto mu v tom pomôže. Hľadá Vás. Teda mamu, ktorú pozná už tak dlho. Vy a otec dieťaťa ste osoby, ktoré dcérke pomáhajú regulovať jej životné potreby. Niekedy sa môže zdať, že tak malé bábätká majú len potrebu papať, vyprázdňovať sa a spinkať. Nie je to však tak. Aj tak malé detičky potrebujú blízkosť, mojkanie, cítiť Vašu vônu, ktorá neraz asociuje pocit bezpečia. Sama to môžete vidieť práve na tom, čo píšete. Keď ju zoberiete na ruky do konkrétnej polohy, tak príde úľava. Ste pre ňu celý svet a naozaj to môže vyzerať, že sa od nej nedá pohnúť. Aktuálne je však plač jediný prostriedok, ako dokáže dcérka komunikovať to, že Vás potrebuje, že potrebuje s niečím pomôcť.

Rozumiem, že to môže zvyšovať frustráciu, ktorú pociťujete. Páči sa mi, že ste hľadali možnosti, že ako to skĺbiť. Skúsili ste nosenie. Tu by som Vám doporučila dať tomu ešte šancu. Niekedy sa môže stať, že to bol práve zlý deň na skúšanie, možno ste nemali vhodnú pomôcku na nosenie. Je dobré, aby bola nosiaca pomôcka ergonomická, nie klokanka.

Ak máte chuť, prečítajte si tento článok na našom webe. Nájdete v ňom aj ďalšie odkliky na možnosti pomoci. Zo skúseností množstva žien je to naozaj cesta ako rýchlo ukľudniť dieťa, priviesť ho do spánku a zároveň mať možnosť venovať sa sebe, možno si niečo prečítať, prejsť sa na obľúbené miesta a pod. Hoci to môže byť niekedy vystrašujúce, na začiatku sa potrebuje dieťatko pripútať, nadobudnúť pocit bezpečia a až potom o dosť neskôr sa začne postupne osamostatňovať. V tejto fáze spoločného života môžete hľadať možnosti, ako si byť na blízku a zároveň aj robiť to, čo práve chcete a potrebujete.

Porozumieť plaču dieťaťa ako jeho spôsobu komunikácie je jedna vec. Druhá vec je práve to, čo tento plač vo Vás vyvoláva.

Príroda to nastavila tak, že my matky sme naozaj vo veľkom pozore, keď začujeme plač našeho dieťaťa. Je to preto, aby sme vedeli, že sa niečo deje a potrebujeme to vyriešiť, aby naše mláďatko prežilo. Vo zvieracej ríši sa však matky mláďať neboria s tým množstvom pocitov a emócií, ktoré plač vyvoláva. Nie ste v tom sama.

Často môže byť plač dieťaťa u maminy spojený s tým, že keď dieťa plače, je to ohodnotenie jej ,,výkonu v materstve." Pozerať sa na to z tohto uhla pohľadu však prináša veľa stresu a zbytočného tlaku.

Plač dieťaťa nie je pre Vás známkou, ale informáciou, že Vás aktuálne dcérka potrebuje a budete spolu hľadať to, čo práve potrebuje.

Napr. Dieťa plače, pozriete plienku - nič. Ponúknete mliečko - nič. Zastriete okno - bingo - dieťaťu vadilo svetlo. A je úplne v poriadku, keď v prvej sekunde neviete, čo sa deje. Spoločne skúšate a hľadáte, čo môže spôsobovať nepohodu.

Spomínate aj zážitok z pôrodnice, ktorý bol pre Vás zrejme takým prvým konfrontovaním sa s realitou materstva, že niekedy to ide inak ako si predstavujeme. Rozumiem, že práve dojčenie a potreba nakŕmiť svoje dieťa môže vyvolávať veľký stres. V danej chvíli ste urobili svoje maximum. Máte dcérku, ktorá Vás miluje najviac na svete a obracia sa na Vás vo chvíľach, keď je jej ťažko - potrebuje prebaliť, nakŕmiť, pomôcť so zaspávaním, cítiť Váš tlkot srdca, vidieť ľudí okolo seba...

Verím, že to nemusí byť ľahké, ale môžete sa skúsiť pozrieť na plač dcérky ako na prejav dôvery vo Vás, v istotu, ktorú pre ňu predstavujete. Na začiatku to dokáže byť naozaj náročné, pretože potreba dieťaťa byť s mamou vie byť intenzívna. Neraz vy ako mama sa môžete cítiť veľmi unavene a frustrovane. Práve preto, aby ste mali kapacitu pozrieť sa na starostlivosť o dieťa v týchto prvých mesiacoch ako na niečo, čo je naozaj výrazne o dieťati, musíte mať aj vy sama kapacitu. Hľadajte momenty dňa, kedy môžete vydýchnuť a načerpať energiu.

Neraz si naša generácia nesie so sebou ešte nie úplne funkčné presvedčenia, že plač je zlý, prejavom slabosti... Plač je však úplne oprávneným prejavom toho, čo zažívame. Následne je nám ľahšie a aj svet okolo vie, ako sa máme. Na začiatku materstva je časté, že plačú nielen deti, ale aj ich maminy. Aktuálne prechádzate veľkou životnou zmenou, takže pochybnosti o sebe a také tie pokusy - omyly sú naozaj prirodzené. Postupom času však vo svojej novej role maminyy nadobúdate väčšiu a väčšiu istotu. Možno to sama nevnímate, ale každým dňom sa učíte viac o dcérke aj sebe ako mame, sebe ako človeku. Aj práve to, že zdieľate s nami svoje prežívanie, je krôčikom vpred. 

Pýtate sa, ako sa postaviť na nohy. Vy sa na ne staviate. Každým dňom čoraz viac. A hoci pri každom krôčku môžete pociťovať strach, aj so strachom viete ísť ďalej.

O tom, ako sa na svojej ceste materstvom máte a budete v budúcnosti mať Vás povzbudzujem, hovorte aj naďalej. Niekedy to také zdieľanie našich obáv, strachov, neistôt dodáva práve ten väčší pocit ľahkosti, keď zistíte, že v tom nie ste sama a to čo prežívate vy alebo Vaše dieťa je pre odbobie prirodzené.

Verím, že máte blízkych, ktorí Vás radi vypočujú. Prípadne sa môžete aj na nás kedykoľvek obrátiť.