K 5-týždňovej dcére nič necítim a ľutujem, že ju mám. Čo mám robiť?

Dobrý deň,

veľká vďaka, že ste napísali o tom, čo prežívate. Verím, že vás to muselo stáť kopec síl. Práve to, že si uvedomujete, že sa aktuálne nemáte dobre je nevyhnutným prvým krokom k riešeniu.

Chcela by som vám povedať, že hoci je na váš pôrod nahliadané po medicínskej stránke ako na bezproblémový, tak vy môžete vidieť tento zážitok úplne inak. Vy sama ste jediná, kto ho vie a môže pre seba zhodnotiť a pokiaľ ho považujete za hroznú skúsenosť. Máte na to plné právo.

Práve takáto skúsenosť s pôrodom však zvyšuje možnosť výskytu duševných ťažkostí v období po ňom. Obdobie šestonedelia je samo o sebe náročné. Keď k tomu prirátame traumatizujúcu pôrodnú skúsenosť, môže sa to preniesť do pocitov, ktoré popisujete.

Chcela by som vám však dodať odvahu, aby ste o tom, čo práve prežívate hovorili čo najskôr so svojím okolím. Ak je pre vás písaný prejav ľahší, ukážte niekomu komu veríte tento text. Vnímam, že prítomnosť čiernych myšlienok v rôznych formách je pre vás desivá a v niečom aj uľavujúca. Takéto myšlienky však v kontexte popôrodnej situácie je dôležité brať naozaj vážne a nezľahčovať ich, lebo môžu viesť k fatálnym následkom.

Aj takýmto spôsobom sa môže prejavovať popôrodná depresia, ktorá sprevádza mnohé ženy v tomto veľmi krehkom období. Je preto veľmi dôležité vyhľadať okrem pomoci medzi blízkymi aj odbornú pomoc psychoterapeuta.

Psychoterapeut je naozaj profesionál, ktorý je tam pre vás, nesúdi, nehodnotí, ale počúva a stáva sa vaším sprievodcom v náročnom období. V období po pôrode neraz dochádza aj k zmenenej biochémii mozgu, ktorá sa vie prejaviť aj zhoršeným duševným zdravím.

Preto ako ďalšiu možnosť uvádzam aj návševu psychiatra, ktorý na rozdiel od psychológa môže predpisovať lieky. Neraz je veľmi nápomocné, ak žena spolupracuje s oboma profesionálmi. Na našom webe nájdete možnosti ako sa k nim dostať. Tému, že sa máte zle viete otvoriť aj na gynekologickej kontrole po šestonedelí, prípadne so svojím všeobecným lekárom. Každý z nich by vás mal vedieť nielen vypočuť, ale aj nasmerovať v rámci ďalších krokov.

Rozumiem, že nie je ľahké hovoriť o tom, ako sa máte a navonok pôsobiť, že všetko je v poriadku. Chcela by som vám však ponúknuť myšlienku, že práve tým, že o svojom prežívaní poviete, sa vám môže uľaviť. Nosiť masku, že všetko je v poriadku je ďalšia príťaž, ktorá v danej chvíli len zaťažuje.

Otvoriť sa niekomu chce odvahu, čo sa však často vráti v podobe veľkej úľavy. Prosím, začnite hovoriť s manželom, s niekým z rodiny, či priateľov o tom, že aké sú naozaj vaše dni. Okolie často naozaj netuší, čo sa s novopečenou maminou deje, kým ona tú tému neotvorí. Verím, že máte okolo seba ľudí, ktorým na vás záleží a budú vám oporou pre následné vyhľadanie pomoci.

Keď sa vám uľaví a bude vám lepšie, budete mať oveľa väčšiu kapacitu na budovanie vzťahu s dcérkou. Chcela by som vás ubezpečiť, že láska na prvý pohľad je mýtus a aj tento vzťah s bábätkom má svoj čas. Niekto ucíti lásku skôr, niekto neskôr. Najdôležitejšie však je, že je to niečo, čo chcete, hoci aktuálne na to nemáte kapacitu. Začiatok materstva je často sprevádzaný kontrastami. Môžu byť mätúce, vystrašujúce, ale tiež je to akási prirodzená súčasť procesu zvykania si na novú rolu maminky.

Vnímajte svoje myšlienky ako veľmi dôležitý signál. Teraz je ten najvyšší čas hovoriť o tom, čo prežívate a vyhľadať blízkych aj profesionálov, ktorí vám pomôžu týmto obdobím prejsť.

Na záver pripájam dva príbehy žien, ktoré rovnako prechádzali veľmi ťažkým začiatkom a našli silu o tom hovoriť: Príbeh Martiny a príbeh Ivany.

Nech sú vám povzbudením, že v tom nemusíte a trúfam si napísať aj že nemôžete byť sama.

Veľmi vám držím palce