Ako vysvetliť rodine, že nechcem a už nebudem mať druhé dieťa?
ZodpovedanéDobrý deň,
asi týždeň ma trápi veľká únava a bolesť brucha. Je to ako od strachu, pocit ako keby som sa niečoho strašne bála. Často chodím na veľkú potrebu. Mám jedno 5-ročné dieťa a ďalšie nechcem. Mala som hrozný pôrod a problémy aj po pôrode. Vôbec som nezvládala situáciu, že som bola 3 roky doma. Do toho prišiel Covid-19.
Už pracujem, ale momentálne sa v našej rodine narodilo a ešte aj narodí viac deti a na mňa strašne začínajú tlačiť s druhým dieťaťom. Nie je jedno stretnutie s nimi, aby si niekto do mňa ohľadom toho nezabrdol.
Ako im vysvetliť, že ja to nechcem a nech mi s tým dajú pokoj?
Začínajú zabŕdať aj do môjho dieťaťa: "Povedz mamke, že chceš brata". Mám pocit, že aj kvôli tomu mi začali také stavy. Len si predstavím, že idem niekde, kde sú tí ľudia a už ma rozbolí brucho.
Dá sa úzkosť vyriešiť aj bežne dostupnými liekmi?
Čo ma ukľudní?
Ďakujem
Dobrý deň,
ďakujeme za dôveru, s ktorou prichádzate.
Vnímam, že sa Vás dotýka nerešpektovanie hraníc Vášho súkromia zo strany blízkeho okolia. Veľmi ma mrzí, že okolie nevníma tieto témy ako výsostne Vaše. Chápem, že to vo Vás vyvoláva všetky druhy emócií. Máte na ne plné právo.
Cesta k akémusi ukľudneniu či zvládaniu situácií, kedy ste opätovne dotazovaná témou druhého dieťaťa, vedie najmä cez prácu na vzťahoch.
Jednak na vzťahoch s okolím. Tam môžete vyskúšať naozaj priame zdieľanie toho, že Vám je nepríjemné rozoberať tieto témy, sú vašim súkromím a tiež pomenovať, čo by ste si priali. Z Vášho zdieľania vnímam, aby bolo rešpektované Vaše súkromie, fakt že máte 1 dieťa a aby Vaše dieťa do celej tejto témy neťahali. Každý človek má právo na súkromie. Práve rešpektovanie hraníc je veľkým prejavom úcty. Na vzťahoch s ostatnými je ošemetné to, že my vieme za seba urobiť len časť ,,práce" a zvyšok je na tej druhej strane. V spoločnosti máme často zakorenené stereotypy a očakávania, ktoré nás viac či menej limitujú v našom správaní. Veľakrát ľudia takýmito otázkami sledujú skôr napĺňanie vlastných potrieb a nemyslia na tú druhú stranu. ,,Liekom" na toto celé býva naozaj len rozhovor. A veľakrát nie jeden, v ktorom jasne zaznejú Vaše slová, prípadne aj slová Vášho partnera. Aj v tejto téme môžete byť spolu. 🙂
Druhá vec, na ktorú máte ale väčší dosah, je ako sa na to celé pozeráte vy. Prichádzate s popisovaním až fyzických prejavov úzkosti z konfrontácie s témou ďalšieho rodičovstva. Naše telo je veľmi múdre a veľakrát nám dokáže ešte jasnejšie komunikovať, ak sa niečo v našej duši deje. Je úplne skvelé, ako sa dokážete vnímať a spájate si súvislosti. To je naozaj veľmi cenné.
Priniesli ste tému náročného pôrodu a úvodu materstva. Ponúkam Vám jednu myšlienku, možno Vám zapasuje. Niekedy sa stáva, že ak je začiatok materstva náročný, veľmi záťažový a my ako ľudia túto záťaž prežijeme, no nespracujeme, vieme si ju niesť v sebe ďalej. Keď si v sebe nesieme hlboké témy, nech sú akékoľvek, niekedy stačí, aby prišli do života nejaké spúšťače, ktoré opätovne aktivujú naše prežívanie a nám je zrazu ťažšie na duši. Ak to vo Vás nejakým spôsobom rezonuje, môže to byť signálom a príležitosťou vrátiť sa ešte k téme vlastného materstva.
Výsledkom nemá byť túžba po druhom dieťati, skôr väčší pokoj v téme ako takej.
Veľmi by som Vás chcela povzbudiť vo vnímavosti voči sebe. Je to veľmi, veľmi cenný zdroj informácií, keď vnímate svoje duševné prežívanie aj v kontexte fyzického prežívania.
Ak by sa vaše prežívanie nelepšilo, fyzické prejavy pretrvávali, alebo sa stupňovali, určite je to priestor na oslovenie odborníka, ktorý by vás vedel previesť napr. terapiou zameranou na prácu s úzkosťou.
Pár tipov, kde nájsť terapeutov, uvádzame aj na našom webe.
Držím vám palce a keby čokoľvek, ozvite sa.
Sme tu pre vás.
Mgr. Katarína Žilák
info@vydumamky.sk
www.vydumamky.sk