Dobrý deň,
som mesiac po prvom pôrode. Pôrod som mala krátky a ľahký. Od prvých chvíľ som pociťovala eufóriu a dobrú náladu. Všetko prebehlo prirodzene, bez medicínskych zásahov - tak ako som to aj chcela. Spätne ma začalo trápiť niekoľko vecí.
Nedokážem spracovať, že to mám celé ako keby v hmle a pamätám si len útržky celého deja. Prebiehalo to veľmi rýchlo, od začiatku kontrakcie po 2 minútach. Nestíhala som poriadne vnímať, že čo sa deje. Nepamätám si tváre ľudí. Pamätám si len niektoré situácie - ako sa niekde presúvam, ako niekde som, ako niečo robím. Iba také záblesky v pamäti. Mám pocit ako keby mi chýbali vysvetlenia, čo sa tam vlastne udialo. Muž a dula mi niečo objasnili, no stále mám pocit ako keby som tam ani nebola.
Pri pôrode mi vzniklo poranenie 2. stupňa a mám jazvu, ktorá je stále na dotyk/tlak bolestivá. Eufória po pôrode ma prešla vo chvíli, keď som si uvedomila, že to na mne zanechalo následky, že moje telo už nie je rovnaké ako predtým a neviem to prijať. To miesto neustále viac či menej cítim, musím na to neustále myslieť. Spôsobuje mi to úzkosti a mám obavy, že poranenie negatívne ovplyvní kvalitu života a sexuálny život. Bojím sa, že budem pociťovať bolesť pri sexe.
Chcem sa čoskoro vrátiť k športu, veľmi by som chcela žiť ako predtým. Viem, že mesiac je krátka doba, no nedokážem sa zbaviť negatívnych pocitov v mojej hlave. Plánujem navštíviť svoju fyzioterapeutku.
Ako v sebe spracovať tieto pocity?
Ďakujem
Dobrý deň,
zdravím Vás a ďakujem za dôveru, s ktorou zdieľate svoj príbeh. Pôrodné príbehy dokážu byť často rôzne a hoci v mnohom môžu ísť veci podľa plánu, často sa popritom môžu nájsť aj momenty, ktoré ten dobrý pocit tlmia.
Vo Vašom príbehu vnímam dve témy. Jedna tá, ktorá prebehla počas pôrodu a máte ju v hmle. Tam sú naozaj kľúčoví ľudia, ktorí boli pri Vás. Hoci ste sa s manželom aj dulou už na tému rozprávali, povzbudzujem Vás k tomu, ak Vám stále z tohto celého chýba nejaký kúsok pomyselnej skladačky, pýtajte sa. Ak by sa téma pôrodu objavovala vo Vašich bežných dňoch dlhodobo, je úplne v poriadku vyhľadať aj psychoterapeutickú podporu v tejto téme.
Druhú rovinu, ktorú vnímam, je práve tá silná obava z následkov z pôrodného poranenia. Verím, že to nie je nič príjemné. Fyzické obmedzenia majú naozaj veľký vplyv na to, ako sa cítime. Takže to, ako sa aktuálne cítite, je prirodzenou reakciou. Obavy, aké to bude mať dopady na Váš život, nepotláčajte. Aj tým, že o nich hovoríte, je spôsob, ako sa vyrovnávate so situáciou.
Zároveň Vás chcem podporiť v trpezlivosti. Presne ako hovoríte, nie ste ešte na konci šestonedelia a teda zvyčajne regenerácia tela trvá pokojne aj dlhšie. Určite svoje pocity zdieľajte aj na kontrole po šestonedelí, prípadne v rámci návštevy gynekologickej fyzioterapeutky. Je to na mieste. Každé telo je veľmi individuálne, a preto jediný recept neexistuje. Chápem, že tá neistota dokáže byť frustrujúca. Na druhú stranu tehotenstvo aj pôrod sú tak veľké zásady do tela, že je naozaj dôležité dopriať aj telu dostatok času na regeneráciu. Zdieľanie tohto typu obáv aj s partnerom môže priniesť viac pokoja, uistenia, že všetko spolu zvládnete.
Vnímam, že je pre Vás šport dôležitý. Verím, že bude pre Vás aj zdrojom pozitívneho prežívania. Odporúčala by som Vám skontaktovať sa práve s fyzioterpauetkami, či trénerkami, ktoré sa práve špecializujú na ženy po pôrode. Práve dobre nastavené cvičenie môže pomôcť nielen telu ale aj duši.
Stali ste sa prvýkrát mamou, tým pádom prichádzajú stále nové impulzy. Verím, že to množstvo novoty dokáže aj prekvapiť. Takto na záver by som Vás chcela podporiť v tom, aby ste nachádzali postupne cestičky k tomu, čo Vám robí radosť. Verím, že to budú veci nielen zo života pred dieťaťom, ale pribudnú aj nové. Také, o ktorých ste možno doteraz ani netušili.
Veľmi vám držím palce.
Keby čokoľvek, ozvite sa.
Mgr. Katarína Žilák
info@vydumamky.sk
www.vydumamky.sk