Ako spracovať pocit, že pôrod nebude taký ako som si vysnívala?

Dobrý deň,

zajtra ma čaká vyvolávanie pôrodu. Doteraz som si myslela a dúfala, že sa to rozbehne, všetko pôjde ako má - prirodzene a spontánne. No nestalo sa.

Prvý pôrod som mala spontánny, ale už som bola v nemocnici hospitalizovaná na vyvolávanie, ku ktorému nakoniec nedošlo. Pôrod bol fajn, no tráviť všetky bolesti sama v noci na prázdnej chodbe bolo pre mňa veľmi deprimujúce. Po pôrode som mala dlho depresie.

Druhý pôrod (keďže som mala naivnú predstavu, že bude lepší) som si vysnívala, že budem prvú dobu pôrodnú doma s manželom. Teda, že si to v psychickej pohode predýcham, dám si sprchu, odvezieme prvé dieťatko k babke a hlavne budem mať oporu v blízkej osobe. Namiesto toho sedím sama v nemocničnej izbe a plačem. Cítim strašné sklamanie.

Všetky moje pocity zhoršuje to, že mám pravdepodobne aj zle vypočítaný termín pôrodu a lekári sa rozhodli na základe jedného jediného merania plodu vyvolávať pôrod príliš skoro. Prvé dieťatko som mala v brušku 284 dní. Teraz po 279 dňoch chcú spraviť koniec. Maličké je zdravé, nič nenasvedčuje tomu, že by sa mu v brušku nedarilo, že by klesala schopnosť placenty vyživovať ho a pod. Veľmi sa bojím, že to nepôjde, že moje telo proste ešte nie je pripravené a skončím na operačnom stole, z ktorého už jednu staršiu traumu mám.

Vnímam, že to všetko mám robiť pre moje dieťa a že na konci tejto cesty bude láska, ale na druhú stranu cítim strašnú bezmocnosť, že neviem rozhodnúť o svojom tele. Cítim, že stačilo počkať možno pár dní a všetko to mohlo byť inak.

Neviem ako to opäť zvládnem sama.

Čo mi dodá silu?

Ďakujem