Ako sa má správať manžel k manželke, ktorá trpí úzkosťami?

Zodpovedané
11. máj 2023

Dobrý deň,

zaujímal by ma Váš pohľad na to, ako by sa mal správať manžel k svojej manželke, keď má manželka problém s úzkosťami.

Tieto úzkosti začali napr. od traumatického zážitku z tretieho pôrodu, z vyčerpania zo starostlivosti o rodinu a deti. Proste všetko okolo viacčlennej rodiny je na ženu = matku, keď sa starajú o ňu len sami s manželom, veľa. Dve deti sú školopovinné a tretie malinké. Neustále naháňačky, pre deti zo školy, do školy, taktiež varenie, učenie a ešte starostlivosť o najmladšieho člena, plus aj starostlivosť o domácnosť, prípadne práca z domu.

Ak úzkosti sú z takéhoto vyčerpania, ako by mal lepšie manžel porozumieť unavenej manželke?

Úzkosť prerástla až do bodu, kedy sa matka bojí ísť sama von a deťmi, aby nedostala panický atak, alebo aby sa nestalo niečo jej a najmladšie dieťa neostalo samé vonku bez pomoci.

Ako podporiť manžela, aby porozumel manželke čo cíti a ako jej je?

Ďakujem

Dobrý deň, zdravím vás,

teší ma, že vás zaujíma pohľad na to, ako okolie, resp. partner, vie byť oporou pre ženu prežívajúcu úzkostné stavy. 

Partneri v tom celom dokážu zohrať nesmierne veľkú a dôležitú úlohu. Niekedy si jej však sami nie sú vedomí, čo neraz pramení aj z toho, že nemusia dávať váhu duševným problémom.

Čo by som navrhovala je, aby sa žena s partnerom rozprávala o tom, čo prežíva a priamo verbalizovala, čo od neho potrebuje. Ak to pre ňu nie je cesta, to isté sa môže opýtať muž. Ak by muž bagatelizoval ženino prežívanie a je skôr typ, ktorý verí informáciám, môžete ho odkázať na náš web, kde nájde základné informácie, rozhovor so psychologičkou či inšpiráciu na to, ako so svojou manželkou hovoriť.

Úzkostné prežívanie sa často objavuje ako reakcia na stresové obdobie. Ak toto obdobie trvá dlho, je potrebné spozornieť a riešiť situáciu, lebo takéto prežívanie sa dokáže aj chronifikovať až do stavov, ktoré sú náročnejšie na liečbu. Píšete, že v rodine je zrejme všetko na pleciach ženy. V tomto prípade by bolo nápomocné, ak by sa do chodu domácnosti a rodiny ako takej zapojil aj manžel. Práve takto môže vzniknúť pre ženu priestor na vydýchnutie, oddýchnutie a tiež prípadnú odbornú pomoc.

Spomínate veľkú obavu z opustenia domova, čo je jeden z príznakov, ktorý treba brať naozaj vážne. Navrhovala by som nezáväznú konzultáciu s psychoterapeutom, ktorý by mal vedieť zhodnotiť, na koľko je situácia vážna. Ak žena mala skúsenosť s psychoterapiou aj predtým, prípadne navštevovala psychiatra, je určite dobré a potrebné, aby svoj stav skonzultovala aj s nimi. V tom celom vie byť manžel naozaj veľkou oporou.

Niekedy úplné porozumenie z druhej strany nemusí prísť, ak to človek sám nezažil. Avšak vlastná skúsenosť nie je ani potrebná na to, aby sme si ako ľudia vedeli byť vzájomne oporou. Oporou si vieme byť vtedy, keď sme otvorení tomu, že tá druhá strana to môže mať inak a my máme kapacitu len tak byť, počúvať, prípadne pomôcť spôsobom, ktorý tá druhá strana vyhľadáva.

Ak by ste mali k téme ďalšie otázky, len napíšte.

Prajem pekný deň.


Mgr. Katarína Žilák
info@vydumamky.sk
www.vydumamky.sk