Dobrý deň,
môj problém je taký, že mám nadmerný strach ohľadom priberania môjho dievčatka. Má 10 týždňov, výlučne dojčím. Mám pocit, že začínam byť psychopat ohľadom dojčenia.
Dojčím ju často, prikladám ju aj v noci. Sledujem, či neprešli viac ako 3 hodiny. Vážim ju niekedy aj dvakrát denne. Niekedy sa trochu uvoľním a nevážim aj 3 dni. Akurát sme sa vrátili od doktorky, ktorá povedala, že pribrala dobre. Mne však niekedy vychádza týždňový prírastok cca 110 - 140 g.
Dcérka je spokojná, veľa sa usmieva, večer býva nekľudná. Keď s ňou chodím po dome, tak neplače vôbec. Je to len taký nepokoj.
Môj psychický stav zhoršujú články z mamila.sk a všetky skupinky mamičiek, keď čítam o nedostatočnej tvorbe mlieka a neprospievaní bábätiek. Cez deň dieťa spí na mojom hrudníku, veľa sa jej venujem. Po dojčení ju držím aj hodinu vo zvislej polohe, lebo od narodenia veľa vracia. A tu je asi koreň problému. Bolo obdobie, že prúdom vracala každý večer po dojčení. Teraz som to už eliminovala a vracia tak 1x do týždňa a po každom dojčení len tak ublinkáva, čo je skoro normálne.
Laktačné poradkyne a ani lekárka mi nevedeli poradiť. Teda poradili iba také všeobecné veci, ktoré som robila od začiatku. Preto som veľa čítala o pylorostenóze, refluxe. Nie je sranda, keď dieťa vracia a stolicu má raz do týždňa, tak som mala podozrenie.
Sonografiou bol reflux vylúčený, ale ja som stále ako psychopat a vážim ju s očakávaním, že kedy začne chudnúť. Dojčím so strachom, že to z nej vyletí. Nechcem s ňou nikam chodiť, aby som vedela v kľude dojčiť.
Prvú dcéru som dojčila 3 roky a tiež sme si prešli peklom. Tam boli však iné problémy, preto s takýmto grckaním som nemala skúsenosti. Inak s malou je fajn, usmieva sa na mňa, rozprávame sa, maznáme sa. Je taký mojkáčik, čiže tu moju úzkosť na ňu priamo neprenášam. Manžel a prvorodená už také šťastie nemajú.
Ako sa mám z toho nezblázniť?
Ako prestať toľko stresovať, sledovať, počítať, čítať?
Ďakujem
Dobrý deň,
ďakujem za dôveru a otvorenosť v zdieľaní toho, že ako sa aktuálne máte.
Vnímam, že ste pre svoju dcérku milujúcou a veľmi starostlivou mamou. Chcete, aby Vašej dcérke nič nechýbalo. Chcete, aby prospievala. Podľa toho, čo píšete, Vaša dcérka prospieva a naozaj sa má dobre. Z Vašich slov vnímam, že sa jej naozaj venujete, dbáte na jej potreby, hľadáte cesty, aby sa jej na tomto svete žilo dobre. Ste skvelá mama.
Vnímam však vo Vašich slovách aj akúsi urgenciu či obavu, ktorá Vám bráni uvoľniť sa v tomto období. Tu a teraz máte plne dojčené dieťatko, ktoré priberá, je čulé, radostné, komunikuje s okolím. Detičky sa rodia ešte v mnohých smeroch nedovyvinuté. Platí to aj o tráviacom trakte. Postupom času, práve po pár mesiacoch sa často situácia s grckaním prirodzene upokojuje. Vy tento prirodzený vývin podporujete ešte polohovaním. Našli ste opäť ďalší spôsob, ako podporiť pohodu Vašej dcérky.
Sledovať priebežne váhový nárast môže byť naozaj stresujúce. Detičky priberajú v rámci dní aj týždňov rôzne. Nároky tela sa veľmi rýchlo menia. Niekedy práve upätie sa na takúto kontrolu môže viesť k obrovskému tlaku, ktorý vnímam, že je pre Vás už zaťažujúci. Viete si predstaviť, že by ste dcérku prestali vážiť, resp. váhu dali preč z bytu? Niekedy takto radikálne riešenia prinášajú nepoznaný pokoj do života rodičov.
Porovnávanie reality s tabuľkou je naozaj len orientačné. Nie je cieľom, skôr nástrojom na to, aby lekári mali približnú predstavu o tom, kde sa dieťatko pohybuje.
Píšete, že dcérku vážite s očakávaním, že kedy začne chudnúť. Rozmýšľam nad tým, aká je Vaša reakcia, ak zistíte, že dcérka pribrala. Dokážete sa tešiť z toho, že sa Vaša ťaživá obava nenapĺňa? Niekedy myšlienky, ktoré sa plýživo dokážu vkrádať do našej každodennosti, vedia úplne zatemniť to objektívne radostné, čo v dňoch je. Ak by sa tieto myšlienky, strach, obavy, vnútorný nepokoj nijako nezlepšovali, ba priam naopak, neostávajte na to sama. Hovorte o tom, ako prežívate svoje dni s manželom či inou blízkou osobou. Niekedy sa môže stať, že nás naše obavy tak paralyzujú, že je na mieste zvážiť aj návštevu psychoterapeuta. Ak by to bola pre Vás tiež možnosť, na našom webe nájdete pár tipov ako na to.
Pýtate sa, ako sa prestať stresovať, počítať, toľko sledovať a čítať.
Niekedy práve to, že prestaneme prijímať nové informácie, výrazne redukuje mieru stresu, ktorú prežívame. Máte za sebou dlhodobé dojčenie prvej dcérky, ktoré Vám prinieslo mnohé skúsenosti. Akýkoľvek príbeh, ktorý si aktuálne prečítate, je príbehom inej ženy. Nie je to Váš príbeh. Vy si píšete so svojou dcérkou svoj vlastný príbeh. Ak v tomto Vašom príbehu prídu nejaké zádrhely, môžete na ne reagovať v tom momente vyhľadávaním informácií, prípadne sa priamo obrátiť na laktačnú poradkyňu.
Ak vnímate, že množstvo informácií Vás stresuje, skúste naozaj redukovať to množstvo informácií z vonka. Uvidíte, aký to bude mať efekt. Môžete hľadať v bežných dňoch to, čo dokážete ovplyvniť. Nielen voči dcérke, ale aj voči sebe. Čím budete viac vy pri sile, aspoň troška oddýchnutá, tým ľahšie budete reagovať na všetko, čo starostlivosť o dcérku prinesie.
Nedá mi ešte nepozastaviť sa pri príbehu s prvou dcérkou. Ak vnímate, že to obdobie pripomínalo peklo, môže byť, že čosi z toho obdobia sa objavuje aj v aktuálnom období. Niekedy obdobia, ktoré sú pre nás veľmi silné a až tak, že sa k nim už nechceme spätne vracať, sa dokážu opäť o slovo prihlásiť s časovým odstupom. Niekedy rozmotať príčinu aktuálneho stresu, nájsť nástroje na jeho zvládanie a zlepšenie kvality života nemusí byť len otázkou prítomnosti.
Nech je to akokoľvek, na to, ako sa aktuálne máte, neostávajte sama. Hoci to nemusí byť jednoduché pre okolie, skúste nájsť cestu, ako s blízkymi hovoriť. Môžu byť Vašou pevnou skalou, keď prídu pochybnosti.
Aj my sme tu pre vás. Kontakty na nás sú v mojom podpise.
Držte sa.
Mgr. Katarína Žilák
info@vydumamky.sk
www.vydumamky.sk