Dobrý deň,
mám ťažkosti vyrovnať sa so spomienkami na pôrod, lebo počas neho vyšla zo mňa stolica. Viem, že sa to pri pôrode stáva a možno je to aj bežné. No u mňa to bolo iné. Na oddelenie som prišla deň vopred. Nervozita, strava a bez pohybu na izbe - mala som asi zápchu. Ráno ma zobudili a skôr ako som stihla ísť na rannú toaletu, tak ma zavolali na vyšetrenie. Tam mi vyvolali pôrod. Povedali, že nemôžem ísť nejaký čas na WC, aby som "vyvolávačku" nevylúčila. Keď mi to už bolo dovolené, nedalo sa mi ísť na veľkú potrebu, lebo som už mala kontrakcie. Keď som sa potrebu snažila vykonať, tak ma to neskutočne bolelo. Klystír mi ani neponúkli, pôrod sa rýchlo dostal do vysokého štádia.
Táto situácia mi veľmi bránila v samotnom pôrode. Nedokázala som bábätko zo seba pustiť, lebo som nechcela pustiť stolicu. Nedokázala som otvoriť nohy. Lekári a sestry ma považovali za hysterickú. Museli mi násilím roztiahnuť nohy a vtedy sa bábätko narodilo. A vyšlo zo mňa zároveň aj veľa stolice. Bolo mi to veľmi nepríjemné. Podľa lekárov som bola ukričaná.
Keď si na pôrod spomeniem, tak vždy cítim veľkú hanbu i napriek tomu, že všetko dobre dopadlo. Keď mi podali dcéru, držala som ju s hanbou. Je mi z toho smutno a hanbím sa o tom s niekým rozprávať.
Ako túto traumu prekonať?
Ďakujem
Dobrý deň,
ďakujem za vašu úprimnosť. Verím, že hoci to nemuselo byť ľahké pretaviť váš zážitok do slov. Možno to bola aktuálne jediná cesta, že ako to nedusiť len vo svojom vnútri.
Je veľmi dôležité, že hovoríte/píšete o tom, ako sa máte. Pôrod, ktorý zažívate ako potenciálne traumatickú skúsenosť vie naozaj ovplyvniť aj aktuálne prežívanie, pocity a aj to, že ako sa s danou situáciou dokážete vyrovnať. Verím, že nemusí byť pre vás príjemné a jednoduché hovoriť o tejto skúsenosti, keď sa pritom cítite zahanbená.
Rozumiem, že na váš pocit hanby to možno nebude mať vplyv, ale rada by som vám tiež povedala, že je prirodzené, že pri pôrode niekedy dôjde aj k úniku stolice či moču.
Pôrod je komplexný proces, ktorý aktivizuje celé naše telo s cieľom vytlačiť bábätko von.
Rovnako z vašich slov vnímam, že okolnosti pôrodnu neboli také, aby ste sa v tom celom cítili príjemne. Mrzí ma to.
Pôrod resp. zážitok z neho je neraz odrazom nielen toho fyzického, čo sa deje, ale aj toho medziľudského, čo pôrod sprevádza. Na to, či o svojom pôrodnom zážitku dokážete hovoriť, dokážu mať vplyv obe tieto zložky.
Často v bežnej komunikácii používame vetu ,,nemáš sa začo hanbiť". Avšak neraz až vlastný zážitok nám ukáže, že v takej situácii je možné pociťovať hanbu a niesť si ju so sebou dlhšie než pár momentov. Čo pre seba aktuálne môžete urobiť je, že budete vnímať, čo sa deje s týmto pocitom hanby a nemožnosťou spracovať a plne integrovať do života tento pôrodný zážitok. Žiaľ, to čo sa stalo v minulosti už nedokážeme zmeniť. Máme vplyv len na to, ako sa s tým v našej prítomnosti popasujeme.
Ak bude váš pôrodný zážitok naďalej zasahovať do vašej prítomnosti, rada by som vás posmelila k otvoreniu tejto témy s odborníkom. Určite v tom celom je nápomocné hovoriť aj s podporným okolím, ktoré vám vie poskytnúť hrejivú náruč. Kvalitný psychoterapeut dokáže prejsť s vami tým celým udzravujúcim procesom tak, aby váš pôrodný zážitok dostal svoje stabilné miesto v minulosti a nezasahoval viac do prítomnosti. Ako nájsť pre seba pomoc nájdete aj na našom webe.
Som presvedčená o tom, že ste v danej situácii robili najlepšie, ako ste vedeli a mohli. Veľmi vám prajem, aby ste našli cestu k sebe a našli vo svojom pôrodnom zážitku pokoj na duši.
Mgr. Katarína Žilák
info@vydumamky.sk
www.vydumamky.sk