Dobrý deň,
som 2 mesiace po druhom pôrode. Staršie dieťa má 3 roky a s mužom sme spolu nespali už skoro rok. Na začiatku tehotenstva sme to mali zakázané od lekárky, neskôr sme sa aj snažili, ale vôbec to nebolo ono. Odvtedy vôbec nemám chuť na sex.
Som permanentne unavená, dokázala by som prespať aj celý deň. Celkovo sa cítim vyhorená, deti by som nedala za nič na svete. Nie som však materský typ a posledné týždne robím všetko len z povinnosti a všetko ma ubíja. Najskôr sme plánovali iba jedno dieťa, potom sme sa rozprávali, že ak by bolo náhodou druhé, tak by sme sa aj potešili. Druhé tehotenstvo prišlo však rýchlo a bolo pre nás prekvapením.
Doma sa o tom otvorene rozprávame, muž na mňa nijako netlačí. Sám vidí, že každý večer "padám na hubu". Veľakrát ma v noci musí on zobudiť, že mám ísť malého nakŕmiť, lebo už ho nevie utíšiť. Ale vidím, že ho to tiež veľmi trápi a aj mu to chýba. Keď je doma, tak mi vo všetkom pomáha. Je manažér a popritom podniká vo svojej firme, tak bežne príde domov len sa najesť a pokračuje v práci. Večer príde, chvíľu sa venuje staršiemu (malý na ňom veľmi lipne) a idú spať, lebo ráno skoro vstáva. On je tiež unavený z práce. Občas však nadhodí, že mu chýba byť chvíľu sám.
Maličký úspech bol už to, že sme sa znovu začali aspoň objímať, lebo ja som si to "mojkanie" nahrádzala pri deťoch a muža som nechtiac zanedbávala aj v tomto. Keď jeden z nás príde domov, alebo z domu odchádza, tak si dáme pusu. Mám pocit, že je to už len zvyk. Manžela veľmi ľúbim, ale niečo tam chýba.
Problém vidím aj v tom, že sa po pôrode vôbec necítim a nevyzerám dobre. Nikdy som nebola vyšportovaná a ani chudá. Aktuálne mám predpôrodnú váhu, ale po druhom pôrode mi zostalo ovisnuté brucho a výrazné strie, keďže brucho mi narástlo ako pri dvojičkách. Keď sa vidím v zrkadle, je mi z toho zle. Rodila som sekciou, takže cvičiť nemôžem ešte pár mesiacov. Celkovo mám intímnosti asi na úplne poslednom mieste.
Celé je to ako začarovaný kruh.
Ako by som mohla na tom zapracovať?
Ako znovu začať sexuálne žiť?
Ďakujem
Dobrý deň,
ďakujeme za dôveru, s ktorou prichádzate.
Otvárate naozaj intímnú tému, ktorá je ale často prítomná v životoch rodičov malých detí. Príchodom detí do partnerstva sa veľa mení. Už to naozaj nie je o dostatku času na vlastné potreby, ale často je to práve o tom žonglovaní, že ako naplniť potreby nielen seba ale aj detí.
Časté je, že potreby detí idú do popredia. Je to prirodzené, lebo sú veľmi odkázané na nás rodičov. Popritom je dobré myslieť na to, že ste tu aj vy ako žena a aj ako partnerka. Z Vašich slov vnímam naozaj veľkú únavu. Nad tým by som rozmýšľala ako nad prvým krokom k zmene.
Identifikovať, čo Vás najviac unavuje a hľadať možnosti, ako zmierniť túto únavu. Chápem, že Váš muž má na pleciach veľa pracovných aktivít, avšak práve podpora partnera v tom celom je veľmi kľúčová. Minimálne v tom, že budete spoločne hľadať priestor, kde si jednak aj každý z Vás dokáže oddýchnuť, ale aj to, ako možno zapojiť niekoho ďalšieho do Vášho života. Resp. možno ubrať z aktivít, ktorým sa venujete a prispievajú k únave. Viete si niečo také predstaviť?
Je veľmi povzbudivé, že muž rozumie Vášmu prežívaniu aj situácii ako takej. Z Vašich slov vnímam, že máte záujem o to, aby Vám bolo aj v partnerstve dobre. Nepochybujem o veľkej láske, ktorú cítite a popritom rozumiem, že zrazu tam niečo chýba, ak priestor na intimitu je zrazu oklieštený. Initimita sa však buduje rôzne. Povzbudzujem Vás práve k tomu, aby ste pokračovali v započatom. Aj tie objatia môžu byť prvý krok. Bozk na rozlúčku. Aj na tieto drobnosti si viete vyhradiť naozaj minútku plného sústredenia sa na seba a partnera. Ide teda o to byť prítomná nielen telom, ale aj duchom, keď máte momenty zblíženia. Zbližovanie sa však deje aj na takej tej emocionálnej rovine. Rozhovormi, zdieľaním svojho prežívania, svojich predstáv. Nachádzate si čas aj na takéto rozhovory, ktoré sú čo najviac o Vás a nie deťoch či domácnosti? Niekedy aj naozaj otvorenými rozhovormi dokáže pociťovať úľavu či naberať novú chuť a radosť zo života.
To, ako sa cítite vo svojej koži, ako sa regeneruje telo po pôrode, prirodzene vplýva na to, ako sa máte. A to ako sa máte zase ovplyvňuje to, akú chuť máte na intímnosti. Môže sa to zdať ako začarovaný kruh, ale vie to mať svoj začiatok aj koniec. Veľakrát súcit a trpezlivosť voči sebe je prvý krok. Možno aj prijatie toho, že aktuálne to je takto a keď raz bude priestor a sila, bude to inak. Znie to ako klišé, ale vy, Vaše telo priviedlo na svet 2 deti v priebehu 3 rokov, čo je obrovský výkon a tak teraz tiež potrebuje svoj čas na regeneráciu.
Vo Vysmiatej Duši Mamky hovoríme, že keď sa žena stará o seba, stará sa aj o dieťa, no tu dodávam, že keď sa postaráte o seba čo najviac to pôjde, bude to mať pozitívny dopad aj na vzťah s partnerom. Keď sama pre seba nemáte dosť energie, je veľmi ťažké predstaviť si, že by ste mali chuť na akékoľvek intímnosti.
Veľmi vám držím palce, aby ste nachádzali cesty ako si byť s partnerom blízko a nemusí to byť len po tej fyzickej rovine.
Keby čokoľvek, napíšte.
Mgr. Katarína Žilák
info@vydumamky.sk
www.vydumamky.sk