Ako napraviť náš vzťah po pôrode?

Dobrý deň,

mám 7-mesačného syna, ktorý sa narodil za fakt zlých okolností. Po pôrode nás od seba oddelili. Musel ostať mesiac na JIS, ja som sa snažila byť stále silná a nepripúšťať si to. Veľa času sme trávili s manželom spolu a zároveň som chodila za malým do nemocnice. Keď som na to nemyslela, tak ako keby sa nič nedialo. Zároveň ma bolelo celé telo a cítila som sa prázdna.

Keď prišiel domov, tak týždeň bol celkom v poriadku. Potom nespal poriadne, ja som bývala sama. Mala som problémy s dojčením a upadala som do toho stavu, že sme ho nemali mať, že mu nerozumiem, nevládzem a som zlá matka.

Boli aj dobre dni, aj keď veľmi málo. Väčšinou ma všetko dokázalo vytočiť, kričala som na neho, niekedy buchla kočíkom, pleskla ho po plienke, alebo ho nechala niekde plakať a išla preč. Je mi to hrozne ľúto, keď si na to spomeniem. Aj manžela som napádala slovne aj fyzicky. Všetko som mu dávala za vinu. Najhoršie je, že tiež nevydržal ten nátlak a kričal po malom, po mne a vrátil mi občas facky.

Najstrašnejšie bolo, keď som ho strčila a on si rozbil hlavu. Syn mal vtedy 4 mesiace a všetko to videl. Strašne strašne ma to mrzí. Manžela si cením, milujem ho nadovšetko, bozkávam, neni pre mňa príťažou. Neviem bez neho predstaviť ani minútu. Nekričím po ňom, nikdy mi ani nenapadne mu niečo urobiť, aj keď sa niečo udeje ma nedokáže rozčúliť. On mi to opláca a je úžasný.

No čím viac ho milujem viac, cítim sa ukrivdená, že mi nepomohol, že som nevyhľadala nejakú pomoc, že mi dovolil sa správať k nášmu synovi zle. Vyslovene mi vadí, keď je doma. Nemôžem ho ani cítiť. Stále mám pocit, že to nechápe. Keď som mohla pôsobiť a hovoriť normálne, tak ma ovládali hormóny. Stále mi opakuje, že som urobila z neho trosku. Vraj sa mu všetci smejú.

Ja chcem za tým urobiť hrubú čiaru a ísť ďalej. Nechcem sa hádať pred našim synom. Rozmýšľam aj nad rozvodom, ale nemám kam so synom ísť. S manželom sa nedá dohodnúť. On mi iba robí naprieky. Keď sa s ním rozídem, že mi urobí peklo zo života. Do poradne ísť nechce a ja už fakt nemôžem. Hocičo manželovi poviem inak ako si predstavuje, tak vrieska po mne a vyhráža sa mi. Je mu jedno, že či malý spí. Kľudne hodí s jeho vecami, kričí po ňom.

Čo som urobila zle?

Čo mám robiť?

Ďakujem