Dobrý deň,
zaujíma ma vás názor na reakciu môjho okolia na to, že ešte stále nosím svoju takmer ročnú dcéru v ergo baby nosiči. Je to predovšetkým vtedy, keď potrebujem ruky a inak sa nedá, keď sa dcéra chce iba nosiť. Je mrzutá, nechce vydržať sama sa hrať a ja potrebujem niečo spraviť.
Reakcie okolia sú takéto: nerozumiem prečo ju nosíš, resp. stále nosíš takto, to sa absolútne vôbec neučí samostatnosti, to ako budeš a dokedy, ničíš si chrbticu, to ju rozmaznáš resp naučíš na ruky, nič nespravíš.
Dcérka má momentálne 10 mesiacov lozí aj sedí ešte nechodí.
Aký je Váš názor?
Do akého veku by sa malo dieťa nosiť?
Ďakujem
Dobrý deň,
veľmi nás mrzia takéto neempatické reakcie okolia, ktoré zväčša tvoria naši najbližší, je to asi veľmi zraňujúce, keď spochybňujú náš štýl výchovy, naše rozhodnutia. Vy sama ste tou najlepšou mamou pre Vašu dcérku a robíte to, čo považujete za najlepšie a najsprávnejšie a tak to má byť.
Nosenie pomáha napĺňať rôzne potreby detí - a tie sa líšia od veku a od situácie. Sú deti, ktoré sa v roku už nepotrebujú nosiť a sú deti, ktorým nosenie pomáha aj v 3 rokoch.
Takže do akého veku by sa malo dieťa nosiť je veľmi individuálne a pokiaľ to vyhovuje dieťatku aj Vám, tak sa nosiť môžete.
Z našej vlastnej skúsenosti a z pozorovania nášho okolia - staršie deti sa nosia, keď sa potrebujete niekam prepraviť pešo (a máte byť na danom mieste v konkrétnu hodinu, chcete ísť smerom, akým potrebujete a nezastavovať sa pri každom kamienku - dáte si dieťatko do nosiča a pohodlne sa dostanete tam, kam chcete. Táto trasa sa dá prejsť možno aj kočiarom, možno nie, ale nie každé dieťa vydrží sedieť v kočiari a sú špecialisti, ktorí vystupujú za jazdy).
Na uspatie, keď zlyhalo uspávanie v posteli/kočiari. Je to ďalšia možnosť, ktorú môžete využiť, aby ste uspali dieťatko.
Keď sa nechcete/nemôžete obmedzovať režimom dieťatka. Keď ho máte v nosiči, nemusíte sa na spánok vracať domov, ale ono si pospí v nosiči, keď bude potrebovať. Uspávanie v cudzom prostredí (na dovolenke).
V čase choroby, si aj väčšie deti vyžadujú viac kontaktu (či už zrážanie teploty pomocou metódy koža na kožu, alebo ukľudnenie pri bolestiach zo zubov, bruška, uší) - pri väčších deťoch, ktoré sú ťažšie, by sme ich nezvládli dlho držať na rukách.
Viac situácií v čom nám nosenie pomáha sme spísali do nášho už staršieho článku: https://www.sestrice.com/264-sk/6-dovodov-preco... Na fotkách sú práve staršie deti (staršie ako jeden rok) 🙂
Keby som to mala zhrnúť, do pol roka / roka je nosenie prínosné a riadi sa podľa potrieb dieťatka. Po roku (nosenie už väčších detí) je nosenie najmä naším pomocníkom a využívame ho my, keď potrebujeme.
Ku konkrétnym reakciám - samostatnosť - práve naša blízkosť a reagovanie na potreby dieťaťa ho mu pomáhajú byť istejším, že svet je bezpečné miesto, nemusí sa báť, môže si veriť a tým vzrastá aj jeho osamostatňovanie sa. Deti, ktoré si nasýtia potrebu kontaktu, si ju už toľko nevyžadujú a môžu byť rýchlejšie samostatnejšie.
Rodičia stále dvíhajú deti na ruky, niečo im ukážu, utíšiť ich potrebujú, preniesť. Takto keď máte nosič alebo šatku, ste vystretá, máte bližšie ťažisko dcérky a tým pádom je pre Vás nosenie jednoduchšie (ko na rukách).
Rozmaznanie - láskou sa ešte asi nik nerozmaznal. Pre deti je to prirodzené, že nás potrebujú, majú pri sebe. Tak malé dieťatko ešte nechápe, že sa vrátime, keď niekam odídeme, ono cíti TU a TERAZ, všetko prežíva v danom okamihu, preto je úplne normálne, že keď chce byť pri nás a my môžme, tak ho pri sebe máme. Rástlo v nás 9 mesiacov, puto, ktorým sme teraz spojení sa ukončuje pomaly a postupne.
Dieťatko sa nedá odložiť, ani sa nezahrá samé (príde aj taká doba, ale na ňu si asi ešte počkáte) - ak chceme niečo spraviť, práve vďaka noseniu to ide ľahšie (keď nám dieťatko nepomáha, lebo príde aj také obdobie, kedy spoločne budete dávať veci do práčky, variť. Potom si už len budeme spomínať na to, ako nám to išlo ľahko, keď sme to mohli robiť samé :D).
Častokrát je to aj spomienkový optimizmus, ktorý majú starí rodičia a už zabudli na všetky tie trápenia a neprespaté noci, ktoré s nami mali. Výchova vtedy tiež bola iná, aj oni to robili najlepšie ako vedeli a mohli.
Ak viete, že rozhovor a vysvetlenie Vášho postoja, by aj tak nezmenil ich názor, tak najuniverzálnejšia odpoveď je s úsmevom na tvári "Viem, že máš na to iný názor, mne/nám to takto vyhovuje".
Reálne skúsenosti - druhorodený syn sa nosil do cca 2 rokov (keď musel na zaspatie), potom nosenie úplne bojkotoval. V 3 a 4 rokoch sa do nosiča pýtal sám na túre, v meste, keď sa mu už nechcelo chodiť.
Každá rodina má inú situáciu, žije v inom prostredí, má iný počet detí. Odporúčame si to zjednodušovať čo najviac ako sa to dá a nosenie môže byť jedným z prostriedkov ako si to
uľahčiť.
Ak by ste sa chceli ešte niečo spýtať, nech sa páči, napíšte nám.
Dúfame, že naša odpoveď bola pre Vás nápomocná.
za Sestrice
Barbora
hello@sestrice.com
www.sestrice.com