Zvracanie zo škôlky. Čo mi odporúčate?
ZodpovedanéDobrý večer,
syn bude mať v októbri 3 roky a teraz nastúpil do škôlky. Vždy som mu veľa rozprávala o škôlke, ako sa bude hrať a papať, tešil sa. Prvý deň super, bola som pyšná, že aký je statočný. Vletel do triedy, že ide pohladkať detičky, aby neplakali.
Mali adaptačné dni, prvé tri do 10 hodín ďalšie do 12. Keď som po neho prišla, smial sa, tešil, že sa hral, detičky že plakali niektoré a že aj zajtra pôjde. Ale tak zamrznuto sa už smial.
Na druhý deň ráno už v škôlke záchvat plaču a nervy. Asi preto, že tie deti tam tiež neskutočne plakali. Je mi jasné, že v takom prostredí sa dieťa dobre necíti, doma pohoda a zrazu v škôlke toľko plaču. Učiteľka ho nasilu vtiahla do triedy a zatvorila. Ani som mu nestihla povedať ahoj, prídem. Hovorím si ok, druhý deň, zvykne si. Znova keď som prišla po neho, vysmiate dieťa.
Na otázku učiteľky, že no čo, ako tu bolo, povedal že dobre. Ale tak smutno. Akoby sa to io neho očakávalo, aby tak povedal. Ale večer ako zaspával, zrazu otvoril oči a začal zvracať. Bez plaču. Od vtedy mi zvracal každý večer a už aj ráno. Prestal mi v škôlke jesť a minimálne papá aj doma. A ešte aj to, čo zje, vyzvracia. Mám z toho zlý pocit.
Panikárim ešte skoro?
Bol tam 6 dní a do toho ochorel. Bojím sa, čo zase bude, keď tam pôjde. On večer leží a premýšľa.
Čo mám robiť?
Nechcem, aby bol v takom strese. Rozpráva, ale nevie mi ešte až tak vyjadriť, čo sa deje. Pani riaditeľka povedala, že tam je v pohode. Ale doma nie je. On tam ani neplače, akoby to v sebe dusil. A doma zvracia, trasie sa.
Ako to mám riešiť?
Už aj v noci začal vykrikovať zo sna, že nie do škôlky. Je mi z toho veľmi ťažko, nemôžem sa na to pozerať, aký je iný. Bol usmievavé dieťa, spoločenské. A zrazu trasúce sa klbko nervov.
Ďakujem za odpoveď
Dobrý deň,
je mi ľúto, že synček má výraznú adaptačnú reakciu.
Nástup do škôlky je pre dieťa jednou z najvýraznejších zmien jeho života. Odchádza do cudzieho prostredia bez hlavnej podpornej väzby, ktorú sú rodičia. Čas, ktorý tam strávi je pre neho mimoriadne náročný vzhľadom na dĺžku času stráveného mimo bezpečný priestor domova. Ide o duševnú prácu, ktorá je porovnateľná povedzme s fyzickou náročnosťou práce v bani.
Dĺžka trvania adaptačného procesu môže byť 4-8 týždňov. Po tomto období by dieťa malo prijať rolu škôlkara. Ak sa to nestane, je treba navštíviť psychológa, ktorý posúdi, čo dieťa potrebuje.
Adaptačný proces je zvyčajne sprevádzaný silnými emóciami zo strany dieťaťa. Môže ísť o strach, úzkosť, hnev. A sú to oprávnené emočné reakcie. Dieťa nimi vyjadruje volanie o podporu rodiča.
Reakcia vášho synčeka je skutočne intenzívna a dovolí si ju jedine v bezpečnom prostredí domova. Vie, že tam ste vy rodičia, ktorí ho chápu. Preto by som zvolila postupný proces zvykania, o ktorý škôlku požiadajte na základe reakcie vášho dieťaťa.
Najprv v škôlke zotrvá každý deň hodinu- dve, ak to situácia vyžaduje aj s vami, mamou. Ak budete prítomná v triede, je potrebné sa úplne podriadiť učiteľke a jej pravidlám. Vašou úlohou je poskytnúť svojmu synovi emocionálnu oporu. Ak by vám nedovolili byť v triede, tak aspoň v šatni, kde dovolia synovi zájsť pre emočnú podporu v prípade potreby.
Ďalším krokom je, aby synček vydržal už bez vás aj keď najprv len na krátky čas. Postupne čas predlžujte zo začiatku maximálne 4 hodiny. Na celý deň by mal syn prejsť, keď zvládne celý týždeň dopoludnia bez rodiča. Prax ukazuje, že skoro všetky deti, ak sú pripravené, ak im je poskytnutý čas, ktorý potrebujú, sú schopné prejsť na celodenný režim v škôlke bez problémov.
Popritom doma vytvárajte:
Nezabúdajte teda najmä na dotyk, fyzický kontakt, emocionálnu podporu, aktívne počúvanie a záujem o dieťa. Potrebné je, aby to synovi poskytoval aj pedagogický personál škôlky, lebo tým ho podporia pri zbavovaní sa strachu.
Ak napriek postupným krokom synčekove reakcie ostávajú silné, neváhajte navštíviť odbornú pomoc a poradiť sa.
Držím palce, nech postupne situáciu zvládnete.
Martina Vagačová
tel: 0903 159 488
mail: vagacova@efektivne-rodicovstvo.sk
https://efektivne-rodicovstvo.sk/