Trojročný syn je dosť nervózny. Máme si jeho záchvaty nevšímať?

Dobrý deň,

Váš synček s najväčšou pravdepodobnosťou prechádza veku primeraným vývinovým štádiom osamostatňovania sa. Dieťa v tomto čase potrebuje vynaložiť veľa úsilia na to, aby dokázalo prekonať svoju úzkosť, ktorá vyplýva zo separácie od primárnej vzťahovej osoby- mamy.

Preto akákoľvek ďalšia námaha pridaná k separačnej výzve je už navyše a prejaví sa z nášho pohľadu nevhodným správaním. Ide však o uvoľňovanie nadmernej frustrácie, ktoré je veľmi dôležité pre zachovanie vnútornej rovnováhy.

To, čo v týchto náročných stavoch potrebuje je pochopenie. Znamená to prijatie jeho emócií, empatizovať s ním a vyjadriť súcit tým, že ho v prejavoch nezastavujete, ale vytvoríte bezpečný priestor k ich uvoľneniu. Teda miesto, kde neublíži sebe ani nikomu inému. Dôležité je byť pri ňom a uisťovať ho svojim pokojom, že tento stav skončí a nastane uvoľnenie, úľava, ktorú hľadá.

Myslite na to, že keď vám je jeho prežívanie nepríjemné, pre neho je až desivé. Nemá totiž ešte vyvinutý racionálny aparát v mozgu, aby si vedel s ťažkým prežívaním poradiť sám.

Preto potrebuje vás, aby ste ho sprevádzali pri ventilácii emócií a svojim pokojom mu dali najavo, že je to v poriadku. Keď sa utíši ponúknite mu objímajúcu náruč a uistenie, že ho máte rada aj s týmto a že vy to spolu vždy zvládnete.

Prajem veľa trpezlivosti.