Trojročný škôlkar sa bojí vykakať a plače. Čo nám odporúčate?

Zodpovedané
3. okt 2020

Dobrý deň,

mám trojročného chlapčeka, ktorého sme zapísali do škôlky. Je veľmi šikovný a rozumný. Človek niekedy až nechápe ako môže mať toľko rozumu. Ale zároveň je aj veľmi citlivý, bojí sa veľa vecí. Napríklad cikať sa naučil pekne do záchodika, ale kakať nechce. Len do plienky.

On sa bojí vykakať sa. Raz sa mu to podarilo, tak sme ho chválili a bol rád. Ale odvtedy už nechce. Kaká len 1x do dňa, vypýta si plienku. Neraz som mu vysvetľovala, skúšali sme. Vždy len plakal a ja mu nechcem robiť psychický nátlak.

Teraz nastúpil do škôlky. Prvé dna dni v pohode, ale tretí deň mi ráno plakal asi hodinu. Budí sa o 6. hodine ráno a už sa ma pýta, či musí ísť do škôlky. Zatiaľ je len na adaptačnom pobyte na 4 hodiny, to mi odporučila aj učiteľka.

Nechce tam papať a keď príde domov, tak ani mi nerozpráva čo tam robili. Najviac ma znepokojujú jeho nočné a aj denné plačlivé prebúdzania. To sa mu naposledy stávalo ako bábätku.

On sa prebudí a už sa pýta, či nemusí ísť do škôlky. Vidím, že má z toho strach a nerobí to ani mne dobre. Hovoríme mu rozprávky o škôlke a vyzdvihujeme ako tam je dobre. Nikdy sme nič zle na škôlku nepovedali a dlho ho pripravovali. On keď sme aj boli v detských kútikoch, tak väčšinou sa na deti len pozeral z diaľky. Občas sa prihovoril.

Vždy inklinoval skôr starším ako k deťom v jeho veku. Bojím sa, aby to nemal psychicky problém.

Čo nám odporúčate?

Ako máme reagovať?

Ďakujem

Dobrý deň,

kakanie aj cikanie je fyziologická potreba, ktorá funguje inštinktívne a až postupným biologickým dozrievaním je schopné ju dieťa ovládať. Načasovanie je preto u každého človeka individuálne. Snaha urýchľovať proces nepomáha, naopak môže priniesť komplikácie.

Láska v spojení s rešpektom je tou najlepšou kombináciou, ktorá vedie k spolupráci rodiča s dieťaťom. Je tomu tak preto, že láska navádza rodiča, aby prijímal dieťa také ako je, aby sa pozeral na veci aj z pohľadu dieťaťa a rešpektoval jeho fyziologické predispozície. Rešpekt znamená opustiť akýkoľvek nátlak na syna a keď cíti potrebu kakať dajte mu plienku. Synček potom bude vnímať vaše pochopenie a má väčšiu ochotu spolupracovať. Postupne pochopí, že sa nie je čoho báť pri kakanie na záchode.

Čo sa týka škôlky, ide o výraznú zmenu v jeho živote a najmä vzdialenie sa od bezpečia domova, teda vašej rodičovskej prítomnosti. Frustrácia, ktorá z toho vzniká sa prejavuje u detí rôzne a adaptácia na škôlku je proces, ktorý môže trvať trvať 6-8 týždňov. Je dobré, že zvykanie na škôlku robíte postupne Na celý deň by mal syn prejsť, keď zvládne celý týždeň dopoludnia bez rodiča. Prax ukazuje, že skoro všetky deti, ak sú pripravené, a je im poskytnutý čas, ktorý potrebujú, sú schopné prejsť na celodenný režim v škôlke bez problémov.

Popritom doma vytvárajte:
• Ráno pohodu a príjemnú náladu, a to tým, že mu venujete čo najviac spoločného času spojenia. Začnite hneď zobudením, spolu raňajkujte, prípadne sa chvíľu pohrajte.
• Zoberte do škôlky obľúbenú hračku alebo čokoľvek, čo pripomína mamu a domov.
• Uistite syna o tom, že pre neho prídete krátkou formulkou „Ľúbim Ťa a vrátim sa hneď ako zješ obed.“ Sľub je potrebné dodržať.
• Rola otca je v celom procese veľmi dôležitá, ak otec emocionálne zvláda lúčenie lepšie ako mama, je pre syna výhodnejšie, aby ho vodil do škôlky otec. Rýchlejšie sa odpúta a nemá problém začleniť sa do ranných hier. Pri rannom lúčení pomáha aj odovzdanie syna učiteľke.

Nezabúdajte teda najmä na dotyk, fyzický kontakt, emocionálnu podporu, aktívne počúvanie a záujem o dieťa. Potrebné je, aby to synovi poskytoval aj pedagogický personál škôlky, lebo tým ho podporia pri zbavovaní sa strachu.
Ak napriek postupným krokom synčekove reakcie ostávajú silné, nebodaj sa horšia, neváhajte navštíviť odbornú pomoc a poradiť sa, čo ďalej.

Držím palce.