Dobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom trojročnej dcérky, ktorá v poslednej dobe máva výbuchy čo do frekvencie, ale aj intenzity sa stupňujú. Nájde nejakú hračku na ihrisku, hrá sa s ňou, má nejakú predstavu o ne. Napr. kyblík a má z neho nákupný košík. Dohrá sa, hračku nechá tak. Hračky sú ihriskové.
Hrá sa s niečim iným. Potom si kýblik zoberie iné dieťa a keď si to ona všimne, tak je veľký výbuch, že to je jej nákupný košík. Keď ešte dieťa vysype obsah, teda jej tovar, tak hystéria na celé ihrisko.
Ja ju musím pevne chytiť, aby to netrhala z ruky druhému dieťaťu a držím ju dokedy ju neprejde amok. Viackrát som jej vysvetľovala, že keď sa s niečim dohrá, tak ktokoľvek si to môže zobrať a urobiť s tým čokoľvek.
Už aj hovorím, že asi nebudeme chodiť na ihrisko, keď sa nezmieri s pravidlami ihriska.
Dnes som po výbuchu povedala, že už ideme domov. Ona nie, že sa musí dohrať a aj pohojdať. Keď som ju odmietla pohojdať na hojdačke, na ktorej to nedokázala sama (predtým som ju upozornila, že nech sa pohojdá na tých, čo vie, že ju nebudem hojdať ja na tej, čo to nevie), tak prišla ďalšia hystéria. Tá pokračovala a keď som sa odmietla vrátiť na ihrisko (boli sme už 10 minút od neho) a vysypať jej kameň z topánky na ihrisku, chcela som to vysypať tam, kde sme boli.
Mala som sa vrátiť na ihrisko?
Domov sme prišli tak, že ja som išla smerom domov, ona krikom za mnou a snažila sa ma zastaviť a dotiahnuť na ihrisko. Cez cestu som ju ťahala za ruku. Keby nie som tehotná, tak ju pevne chytím a odnesiem s kľudom domov.
Ako mám zvládať tieto jej výstupy?
Ďakujem
Dobrý deň,
Vaša dcérka má intenzívny čas sebauvedomovania a jej správanie tomu nasvedčuje. Súčasťou je neschopnosť deliť sa o hračky, ktoré ona využíva na svoju hru. Vaše vysvetľovanie nech je jednoduché a jasné avšak nečakajte, že zmení jej postoj. Nemá na to momentálne ešte mozgovú výbavu. Ihrisko je momentálne pre ňu veľmi náročné prostredie, keďže je potrebné zdieľať hračky. Preto ak môžete zvoľte prechodne jeho návštevu v časoch, keď je tam čo najmenej detí. Momentálne je pre ňu ideálny skôr les, či park, kde sa môže nerušene od iných detí sama zabávať ako sa jej páči.
Hojdačku si vybrala intuitívne po konflikte s hračkami, pretože je ukludňujúca. Nemala zrejme už silu sama sa húpať, a preto nástojila na tej, ktorú si predstavila, že ju viac upokojí. Ak len trocha môžete, je do budúcna lepšie, ak by ste ju pohojdala a podporila tak jej upokojenie.
Možno by ste si tým ušetrila aj tretiu vyčerpávajúcu scénu na ceste z ihriska kvôli topánkam.
Ako zvládať tieto stavy? Hneď pri prvom zrútení ju zoberte nabok a riešte problém tak, že ju necháte sa vyplakať, upokojiť. S tým, že to prijímajte bez posudzovania. Dcérka to nemá so sebou ľahké a nerobí nič nikomu naschvál. Snaží sa len naplniť svoje potreby. Keď sa upokojí uznajte jej, že nie je ľahké byť na ihrisku, kde je veľa detí na tú istú hračku a musí sa o veci deliť. Spýtajte sa, čo by jej pomohlo, možno povie niečo čo nečakáte. Keď sa upokojí, skúste jej dať dve voľby hier, ktoré by boli smerované mimo hračiek. Ak by ste videla, že je z konfliktu vyčerpaná navrhnite premiestnenie sa na iné zaujímavé miesto, ak máte čas byť ešte vonku.
Prajem vám veľa trpezlivosti a pochopenia pre dcérku. Dôverujte, že aj toto je len obdobie, ktoré zvládne a bude zasa o kus ďalej.
Martina Vagačová
tel: 0903 159 488
mail: vagacova@efektivne-rodicovstvo.sk
https://efektivne-rodicovstvo.sk/