Trojročná dcéra je po prázdninách v škôlke plačlivá. Ako jej pomôžem?

Dobrý deň,

pre adresnejšiu odpoveď by som potrebovala upresňujúcu informáciu, aby sa dalo lepšie usudzovať , čo podnietilo výraznú zmenu správania.

Všeobecne by dôvody mohli byť:
1. Zmena v rodinnom prostredí: sťahovanie, choroba, záťaž rodičov, úmrtie, vážne problémy iného druhu.
2. Vývojové štádium Vašej dcérky, kedy výrazný vplyv vývojovej sily osamostatňovania sa od mamy prináša so sebou aj veľkú neistotu, niekedy až úzkosť. Jej prejavy plačlivosti a hľadanie podpory u učiteliek by tomu nasvedčovali.

To, čo jej môže pomôcť je Vaše uistenie, že vnímate a rozumiete jej prežívaniu. To znamená, že uznáte jej pocity, súcitíte s ňou napríklad pri príchode do škôlky poviete: Veľmi sa teším, že sme zasa spolu! Mám chuť ťa vystískať, môžem? Ak by sa pritom rozplakala komentujte to: áno som tu, vždy prídem a príde aj radosť a pokoj. Sme zasa spolu a vždy to takto bude.

Rešpektujte jej potrebu byť viac s Vami a zároveň nezabudnite aj na to, čo potrebujete vy. Veci praktického charakteru (chystanie jedla, nakladanie do pračky) ponúkajte ako spoločnú aktivitu. Buduje to jej pocit schopnosti zvládať život a tiež pocit dôležitosti v rodine (aj ja viem byť užitočná, môžu sa spoľahnúť na moju pomoc).

Pravidelne začleňujte aktivity, pri ktorých sa dcérka prirodzene smeje (naháňačka, kde sa vám opakovane nedarí ju chytiť a vyšmykne sa). Smiech najlepšie uvoľňuje napätie. Voľné tancovanie je tiež veľmi účinné.

Večer sa porozprávajte o celom dni. Pýtajte sa , čo ju dnes rozosmialo, potešilo, zabavilo. Ak sa niečo nájde pristavte sa pri takejto príjemnej emócii aspoň 20 sekúnd a užite si ju. Týmto si jej mozog zapamätá, že okrem náročných situácií, zažívam aj príjemné chvíle.

Nech sa darí a prajem príjemné dni.