Dobrý deň,
môj syn je prvák. Máme problém, že sa v škole zatne, lebo niečo sa mu znepáčilo a nechce spolupracovať na žiadnej hodine. Dva týždne dozadu nebol žiaden problém.
Pani učiteľka si so mnou dohodla aj konzultácie.
Jemu to samozrejme nevadí, on si to dorobí rád doma. A celé učivo, čo brali v škole má za 10 minút hotové bez mojej pomoci.
Chápem ho, že je to teraz ťažké prelomové obdobie. Aj sa spolu o tom rozprávame, že si musí zvyknúť, že som tu pre neho. Podľa jeho slov v škole mu nik neubližuje. On len proste nechcel sedieť na koberci, ale na stoličke a to mu vadilo a rozhádzalo celý deň.
Ako mu vysvetlím, že sa musí aj premôcť a že niekedy ľudia robíme aj veci, ktoré nie sú úplne po vôli?
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
Spolupráca si vyžaduje najmä naplnenie základných duševných potrieb: byť spojený s ostatnými (pocit bezpečia, prijatia takého aký som, porozumenia) a byť schopný (dodržiavať pokyny, zvládať danú úlohu). Ak nie sú aspoň čiastočne naplnené, alebo jedna z potrieb je výrazne nenaplnená, dieťa nespolupracuje. Odchádza od zadania a v prvom rade sa snaží postarať o naplnenie danej potreby. Správanie, teda synove zaťatie, je potom kódovanou správou k tomu, že potrebuje podporu.
Podľa popisu zjavne nejde o samotné učenie, to zvláda, pretože doma ho samostatne a rýchlo spraví. Je treba s ním rozprávať o tom, čo je iné na sedení na zemi oproti stoličke. Pozorne počúvať, to znamená empatizovať, zavnímať čo prežíva, súcitiť a z toho odvodiť, čo potrebuje. Tým odhalíte jeho súkromnú logiku, ktorá ho vedie k zaťatiu. Nakoniec mu môžete pomôcť nájsť spôsob ako spraviť pre seba potrebné a zapojiť sa opäť do práce.
Pekný deň.
Martina Vagačová
tel: 0903 159 488
mail: vagacova@efektivne-rodicovstvo.sk
https://efektivne-rodicovstvo.sk/