Dobrý deň,
syn začal od 18. mesiacov v nezvyčajnej intenzite upútavať našu pozornosť, teda hlavne moju ako matky. Je to naozaj takmer každú minútu. Nemôžem sa v podstate ani od neho vzdialiť, ani neísť za ním.
Dovtedy nemal problém prezabávat sa aj sám. Absolvoval asi dva týždne predtým, ako sa to začalo prejavovať MMR očkovanie a je pravda, že sme obmedzili pozeranie tv, keďže mával záchvaty zlosti, keď ju nemal zapnutú. I teraz mám pocit, že to viac robí, keď tv nemá, ako kedy.
Je správne v tomto veku dieťaťu vymedzovať hranice, kedy na neho "mám čas" a kedy, nie?
Alebo sa mám snažiť byť mu čo najviac k dispozícii?
Nechcem ho zanedbávať, no zároveň sú situácie, kedy sa jednoducho nedá hneď priskočiť. Mám pocit, že on tomu nechápe, keď mu dlhšie idem po vôli, je všetko fajn a potom keď zrazu nie, tak vrieska.
Mám pocit, že ani tak na mňa nelipne. Keď ho vyhrešíme, tak má tendenciu stiahnuť sa do seba, menej rozprávať, nejaviť taký záujem o druhého, ako predtým.
V rodine nenastala žiadna zmena. Je zatiaľ jedináčik, čo tiež berieme do úvahy, že môže mať potrebu niekoho blízkeho, možno seberovného. Inak je to dieťa šikovné, zvedavé, reč sa mu začína pekne rozvíjať, papá takmer sám, spánok sa tiež nezmenil.
Ďakujem za odpoveď
Dobrý deň,
na základe vášho popisu problému a veku dieťaťa, podstata zmeny synčekovho správania tkvie v tom, že vstúpil do vývinového štádia smerom k samostatnosti a sebauvedomovaniu. Dieťa potrebuje vynaložiť veľa úsilia na to, aby dokázalo prekonať svoju úzkosť, ktorá vyplýva zo separácie od primárnej vzťahovej osoby- mamy. Vnútorná vývojová sila ho tlačí konať sám za seba, vzďaľovať sa a zároveň ho to aj desí, lebo vníma, že nevie ešte účinne ovplyvňovať dianie okolo seba. Je to učenie zručností k samostatnému zvládaniu života, a to je proces, ktorý trvá. Tento stav preto vyvoláva veľké zneistenie, a tak sa dožaduje podpory, teda najmä vašej prítomnosti.
Je preto veľmi dôležité, aby ste synovi vyjadrovala podporu, ale zároveň mu aj vytvorila priestor na uvoľnenie frustrácie a mohol sa učil potrebné. Znamená to inými slovami, aby ste mu bola na dohľad. Najlepšie, aby sa pri vás mohol hrať. Ak potrebujete niečo robiť, zapojte ho do svojej činnosti. Ak nástojí, že máte spolu niečo robiť a vy nemôžete, prijmite jeho emočný stav. A to tak, že nebudete zastavovať priebeh emócie. Ak ste na verejnosti a obťažuje svojim krikom druhých , je potrebné ho zobrať na nejaké kľudné miesto a nechať emočnú energiu uvoľniť, tak sa mu uľaví. Musíte ostať pri ňom a chápať, že to nerobí naschvál, že to je vývoj a aj to raz skončí. Potom bude z neho o kus samostatnejší človek. Ak sa nechá objímte ho, ak nie odstúpte, ale neodchádzajte. Váš pokoj je jeho istota. Keď sa upokojí uistite ho, že ho máte rada aj s týmto a že to vždy spolu zvládnete.
Frustráciu, ktorú syn prežíva môže uvoľniť počas svojich hier. Hra je totiž nástroj cez, ktorý sa deti vo veku vášho syna, učia. Preto „vy-hrať“ svoje veľké vnútorné emočné napätia pomôže synovi k upokojeniu sa. Vaše dieťa nedokáže ešte tieto silné emócie pomenovať slovami, ale môže ich symbolicky zahrať v jednotlivých rolách (zvieratko typu tiger, ktoré silno vrčí...)a tým sa napätie uvoľní.
Smiech je ďalší zo spôsobov uvoľnenia stresových hormónov, rovnako ako slzy. Navyše pritom zažije zábavu. Preto skúste hrať hry, pri ktorých sa bude smiať. Príkladom môže byť naháňanie, kde ho necháte sa vyšmyknúť a on stále uteká a sa smeje, zápasenie s otcom.
Pred spánkom si ešte prejdite deň a pristavte sa pri situáciach, ktoré boli milé, príjemné aj náročné . Pristavte sa pri momentoch, kedy sa vás dožadoval a hneval sa, kričal. Popíšte ako ste to riešili, že vlastne prežil moment hnevu, bezmoci, neistoty... a potom bolo zasa všetko v poriadku. Pri príjemných zážitkoch sa zastavte a dlhšie rozoberajte emóciu, ktorú prežil. Ukončite rozhovor pri takejto príjemnej emócii. Tým si jeho mozog zapamätá, že okrem ťaživých chvíľ boli aj príjemné a milé a postupne sa môže meniť jeho vnútorný pocit smerom k sebaistote. Toto samozrejme vyžaduje čas a vašu trpezlivosť.
Čo sa týka spôsobu výchovy, láskavý a rešpektujúci prístup s jasnými hranicami podporia Vášho synčeka a jeho zdravý vývoj. Jedným z týchto prístupov je Efektívne rodičovstvo. Viac nájdete na stránke uvedenej nižšie a v knihe Ako prežiť rodičovstvo. Láskavý sprievodca rešpektujúcim prístupom, ktorá vyjde na jeseň.
Nech sa darí.
Martina Vagačová
tel: 0903 159 488
mail: vagacova@efektivne-rodicovstvo.sk
https://efektivne-rodicovstvo.sk/