Dobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom môjho problému. Máme 9 mesačnú dcéru a trojročného syna, ktorý teraz začal chodiť do škôlky. Škôlku zvláda pekne. Podľa slov učiteľky spí, papá, hrá sa, delí sa pekne o hračky. Ale keď prídeme domov a hrá sa na gauči, tak len čo sa k nemu priplazí dcéra, tak začne na ňu kričať. Doslova jej vrieska do tváre.
Keď sa chytí jeho stoličky zatiaľ čo on na nej sedí, tak normálne ju sotí dole. Keď sa malá za ním rozbehne, lebo ho počuje, tak sa snaží zavrieť sa v izbe. Máme posuvné dvere a párkrát jej takmer prešiel cez ruky dverami.
Snažíme sa mu dohovárať, ale je to bez výsledku. V hraničných situáciách už aj na zadok dostal, ale on sa potom vysmieva do tváre. Nemá pre neho žiaden význam ani keď zvýšim hlas. Ani keď mu schovám hračky.
Potom máva fázu, keď sa so sestrou pekne hrá. Potom zase krik.
Je to reakcia na škôlku?
Čo nám odporúčate?
Ďakujem
Dobrý deň,
vstup do škôlky je výraznou životnou udalosťou a prináša so sebou mnoho napätia. Vzhľadom na to, že v škôlke necíti ešte bezpečie, napätie z toho ako tam všetko potrebuje pochopiť a zvládnuť si prinesie so sebou domov. A potom, keď sa k nemu priblíži sestra, ktorá je tiež pre neho výzvou, lebo mu zobrala celý jeho pôvodný bezpečný domovský prístav, vyventiluje si na nej svoje napätie.
Okrem toho súrodenecké vzťahy zvyčajne prinášajú mnoho dynamiky do života rodiny. Napriek tomu jeden pre druhého sú si najvzácnejším darom v živote, lebo práve v bezpečnom a prijímajúcim prostredí domova sa najlepšie môžu naučiť, ako sa užitočne a zmysluplne naučiť žiť v spoločnosti. Vašou rodičovskou úlohou je sprevádzať ich v problémoch, nie ich riešiť za nich.
To znamená podporiť staršieho syna v tom, aby problém riešil. Povedzte mu, že krikom nič nedosiahne, lebo ak nerozprávame milým hlasom, druhí nám zvyčajne nerozumejú. Preto ak niečo nastane a syn situáciu začne riešiť ubližovaním, pokojne k nemu príďte, čupnite si na jeho úroveň a povedzte, že počujete ako veľmi ho daná vec nahnevala, rozčúlila a že rozumiete, že je to náročné. Nechajte ho uvoľniť frustráciu tak, aby neubližoval sestre ani okoliu. Toto vám zabezpečí u syna, že pochopí vašu snahu mu pomôcť. Pozorne ho počúvajte, čo rieši, teda potrebuje. Potom mu pomôžte zrealizovať jeho potrebu bez ubližovania.
Predísť nerešpektujúcemu správaniu voči sestre môžete skúste napríklad tým , že otec s ním bude mať sústredený čas intenzívnej chlapčenskej hry podľa jeho želania, povedzme 15 minút. Aj to môže účinne nasýtiť jeho potreby na istý čas.
Skúste zaradiť aj pravidelný spoločný čas zábavy celej rodiny podľa želania detí a to každý deň, aj keď by išlo len o 5 minút. Podporíte tým pocit spolupatričnosti, ktorý posilňuje spoluprácu.
Pekný deň.
Martina Vagačová
tel: 0903 159 488
mail: vagacova@efektivne-rodicovstvo.sk
https://efektivne-rodicovstvo.sk/