Prečo ostal môj 6 ročný syn neistý?

Dobrý deň,

som matkou 6 ročného syna a 3 ročného dievčatka. Syn je vyslovene extrovert, obľúbený v kolektíve. Je veľmi hravý, ukričaný, veselý. Okrem škôlky, kde je momentálne predškolákom, navštevuje rok krúžok taekwonda. Už postúpil do vyššej skupiny a darí sa mu. Tréningy mal vždy rád.

Posledné dva - tri mesiace sme však zbadali veľkú zmenu v synovom správaní. Začal byť veľmi neistý. Stále o sebe pochybuje, je veľmi negatívny voči všetkému a všetkým. Mrnčí, že nechce ísť do škôlky. Plače, že nechce chodiť na tréningy. Na tréningu som vždy prítomná a nepobadala som žiadnu situáciu, kde by sa mohol cítiť zle, neisto. Práveže je veľmi šikovný.

Včera dokonca nabral odvahu a sám trénerovi povedal, že sa mu tréningy nepáčia a nechce už chodiť. Mal na mále, aby sa pri tom rozplakal, ale bola som pri ňom a potom som to prebrala na seba a dovysvetľovala trénerovi ja.

Keď sa syna pýtam, čo sa deje a prečo zrazu nechce chodiť medzi kamarátov, tak len krčí ramenami, nafukuje líca, že chce byť doma a chce sa hrať s legom.

Doma mu však čas na jeho aktivity dávame. Dokonca oddeľujeme syna od dcéry, aby mu jeho výtvory neničila, aby mal on kľud.

Syn si prestal aj veriť. Vie plávať, korčuľovať od piatich rokov sám. V škôlke mal prednedávnom plavecký a korčuliarsky kurz a toľko sa naplakal. Vraj bude najhorší, že on to nevie a nechce tam ísť.

Kurzy prebehli v pohode. Bol zadelený do najlepších skupín. Každé ráno si pomrnčal, že nikam nechce ísť.

Minulý týždeň sme boli v psychologickej poradni kvôli diagnostike školskej zrelosti. Syn je vraj komunikatívny, veľmi zlatý, šikovný. Má však trochu popracovať na krátkodobej zrakovej sluchovej pamäti.

Psychologičke som spomínala náš problém, len to nekomentovala. Mám byť viac empatická a uznať, že situácia - život je pre neho ťažký a potrebuje čas.

Ja uvažujem nad tým, či nerobíme niečo zle.

Čo sa mu mohlo stať?

Žiarli na sestru?

Za odpoveď ďakujem