Prečo je štvorročný syn v škôlke plachý a doma je to živé dieťa?
ZodpovedanéDobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom môjho štvorročného synček, ktorý tento rok nastúpil do škôlky. Má dve veľmi zlaté pani učiteľky. V triede sú dve štvorročné deti, ostatné sú trojročné.
Náš synček je doma živé dieťa, ktoré behá, skáče, veľa rozpráva, ústa sa mu nezavrú. V škôlke je pravý opak. Je tichý, plachý, utiahnutý. Je o hlavu vyšší ako ostatné deti. V triede ich je 24. Ráno trochu plače, že nechce ísť do škôlky, vraj je tam nuda. Vadí mu, že tam nemajú malé autíčka ako má doma. V škôlke nechce malovať vodovými farbami. Jeho odpoveď bola, že on má také farby doma.
Vymýšľa aj ohľadom jedla. Pani učiteľka povedala, aby som mu dala hranice. Je tvrdohlavá povaha. Niektoré jedlo nechce ani ochutnať ani doma.
Ako ho inšpirovať, aby sa do škôlky tešil?
Kamarátov tam zatiaľ nemá. Učiteľka povedala, že je taký pozorovateľ. Hrá sa, ale potichu pri deťoch. Vraj mu máme dať čas adaptovať sa.
Aký je Váš názor?
Čo nám odporúčate?
Ďakujem
Dobrý deň,
každé dieťa prežíva zmeny spôsobom jemu vlastným. Nástup do škôlky je jednou z najvýraznejších zmien v živote malého dieťaťa. Vyžaduje si enormnú duševnú prácu smerom k prispôsobeniu sa režimu, ktorý v škôlke funguje, pochopeniu pravidiel, vytvoreniu svojho miesta v skupine detí. A tak, ako to pani učiteľka potvrdzuje, pozoruje a snaží sa nájsť pre seba ten správny spôsob fungovania.
Poplakávanie pred škôlkou je potom uvoľňovaním frustrácie z toho, že opäť sa má oddeliť od bezpečia a istoty domova, kde vie byť v súlade so svojimi potrebami, kreatívne ich napĺňa, rozvíja sa a je z toho šťastný. Škôlka, logicky nemôže nič podobné poskytnúť, už len preto, že je tam väčšia skupina detí, a tým pádom nie je v ich silách poskytnúť individuálny priestor pre napĺňanie potrieb jednotlivcov. Pochopiteľne to vyvoláva istú mieru frustrácie dovtedy kým si dieťa nájde svoju cestu, ako všetko zvládnuť a do nejakej miery sa v škôlke udomácni. U vášho synčeka ju vidíte napríklad pri jedení. Jednoducho môže byť len napätý a preto neje.
Ako inšpirovať synčeka, aby prijal škôlku? V prvom rade mu reflektovať ako vnímate jeho poctivú a náročnú prácu na zvládaní. To znamená pýtať sa ho zvedavými otázkami tak, aby sa rozrozprával o prežívaní, ktorým si v škôlke prechádzal. Napr. Čo bolo dnes v škôlke iné ako včera? Na čom si sa dnes zabavil?
Ak nechce hovoriť, netlačte a uistite ho o svojom záujme vypočuť si, čo prežil.
Večer si prejdite deň a pozastavte sa pri veciach, ktoré boli príjemné a rozoberte ich, nech si príjemný pocit dobre zapamätá. Takto pôjde spať uvoľnenejší a s príjemným pocitom, ktorý si zapamätá. Postupne to môže meniť aj jeho vnútorné nastavenie na radostnejšie, uvoľnenejšie, čo mu iste pomôže pri adaptácii v škôlke. A adaptácia si skutočne vyžaduje čas. Váš synček ho ešte stále čerpá a podľa vášho opisu má k ruke aj chápajúce pani učiteľky, a to je veľmi dôležité.
Doma sa mu venujte koľko potrebuje, aby si doplnil citovú nádrž vašou rodičovskou láskou a prijatím. Tým mu dávate najavo, že viete, že to zvládne.AK chce hovoriť o škôlke počúvajte ho a nedávajte nevyžiadané rady, lebo práve vyrozprávaním sa si utrieďuje myšlienky o tom, čo sa deje a ako život zvládať.
Držím vám palce!
Martina Vagačová
tel: 0903 159 488
mail: vagacova@efektivne-rodicovstvo.sk
https://efektivne-rodicovstvo.sk/