Dobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom môjho problému. Keď sa mi pred desiatimi rokmi narodila dcéra, tak som si sľúbila, že jej dám všetko, čo som u mojej mamy nedostala. Že ju nesklamem a nedovolím, aby bolesť zo vzťahu s mamou zasiahla jej život tak, ako to zasiahlo ten môj.
Čítala som veľa kníh, navštevovala prednášky, myslela som že som do toho dala všetko. A v skutočnosti som aj tak presne tam, kde som byť nechcela.
Neviem kde sa to pokazilo, ale v posledných týždňoch som si uvedomila, že náš vzťah je nijaký. Dcéra potláča hnev a agresivitu, frustráciu prejavuje na mladšej sestre, ktorú potajomky šikanuje a bezcitne tyranizuje.
Predo mnou hrá neskutočne divadlo. Má sladké reči, ale je veľmi vidieť aké je to umelé a neúprimné. Jej divadlo a neochota úprimne komunikovať je pre mňa dôkazom, že som si u nej nezískala dôveru a bezpečný prístav, kde môže byt sama sebou.
Som sklamaná, že som to nezvládla. Keď ma ide objať alebo pobozkať, tak vidieť, že je to strašne neúprimné. Až s odporom. Snažím sa nejako si k nej nájsť cestu, ale sama cítim, že mi dochádzajú sily. Ide do obdobia puberty a mám pocit, že ak už teraz nezabojujem o náš vzťah, tak už bude neskoro.
Už neverím v zázraky a viem, že čas nevrátim a pokazené nenapravím.
Čo môžem urobiť, aby som jej dokázala, že tu chcem byt pre ňu a naozaj si k nej nájsť cestu?
Ďakujem
Dobrý deň,
Je mi ľúto, že ste sa ocitla v neutešenej situácii, avšak nie bezvýchodiskovej, lebo máte ochotu k zmene. Základom akejkoľvek zmeny vo vzťahu je v prvom rade pochopiť a prijať seba so všetkým. Znamená to uvedomiť si svoje prednosti ale aj rezervy, s ktorými potrebujete denne rátať. Objavujú sa totiž pri našej interakcii s deťmi a podporujú či bránia vzájomnú blízkosť s dieťaťom.
Celé rodičovské úsilie by som zamerala na to, aby dcérka cítila, že máte o ňu skutočný záujem a stojíte o ňu ako o človeka. To predovšetkým znamená tráviť s ňou čas iba vy a ona na pravidelnej báze (aspoň raz do týždňa). Vykonávajte spolu to, čo si ona želá, čo má rada. Neposudzujte to a buďte v tom s ňou naplno. Len tak pochopíte kto vaša dcéra v skutočnosti je, o čo má záujem. Buďte zvedavá, skúmajte jej inakosť a diskutujte s ňou o tom prečo to tak má, ako veci robí, čo ju na tom priťahuje, čo jej to prináša.
Vytvárajte si mentálny priestor v hlave na ukladanie informácií o tom, čo práve prežíva, ako sa volajú jej kamarátky a kamaráti, čo ju trápi a čo nadchýňa.
Nechajte si od nej poradiť vo veciach typu, čo kúpiť povedzme otcovi na narodeniny, čo si všimla, že má rád.
Oceňujte každú jej snahu, pokrok, či príspevok pre spoločné dobro rodiny, či všeobecne komukoľvek. Vždy prejavujte vďačnosť za akúkoľvek pomoc, príspevok. Reflektujte a popisujte jej konštruktívne správanie.
Tieto tipy by mali viesť ku prehĺbeniu vašej vzájomnej dôvery vo vzťahu s dcérkou , zvýšia jej sebaistotu a sebavedomie, čo povedie k spolupráci.
Toto všetko sú však len tipy, ktoré nenahradia hľadanie podstaty celej šírky problematiky okolo obnovenia vzťahu s dcérkou. To nie je pochopiteľne na tejto platforme možné, a preto ak máte záujem môžete ma kontaktovať ohľadne individuálneho poradenstva.
Prajem pekný deň.
Martina Vagačová
tel: 0903 159 488
mail: vagacova@efektivne-rodicovstvo.sk
https://efektivne-rodicovstvo.sk/