Dobrý deň,
mám 14 mesačnú dcéru, ktorá je šťastná a spokojná. Od svojich 6. mesiacov je stále so mnou a ja nič neurobím. Keď sa vzdialim, tak lezie za mnou a musím ju mať stále na rukách.
Celé dni sme spolu sami dve. Občas príde babička a trošku sa s ňou zahrá, ale nepostráži ju. Manžel pracuje mimo a domov chodí len na víkendy. Občas na predĺžený víkend. Keď je doma, tak dcéra aj tak za mnou len uteká. Chce, aby som sa s ňou sále hrala a venovala sa jej.
Nestačí, keď je s ňou manžel. Vyžaduje si moju prítomnosť.
Ale keď ju manžel vezme von na 2 - 3 hodinky, tak je v kľude a nehľadá ma. Je to len vtedy, keď ma vidí.
Je to normálne?
Je to spôsobené tým, že ju stále dojčím?
Kedy a ako sa to zmení?
Ďakujem
Dobrý deň,
správanie vašej dcérky je úplne prirodzené a vekovo adekvátne. Poukazuje na to, že nasledujete jej potreby. Nevie sa hrať sama a potrebuje vás. Ide o to, že dokáže udržať pozornosť pri jednej aktivite len veľmi krátko a zároveň fantázia ešte nie je natoľko rozvinutá, aby vedela, čo všetko sa dá s danou vecou robiť. Preto potrebuje pozorovať v hre nejaký vzor napríklad mamu- ako hádzať kocku do náležitého otvoru. Dieťa sa učí pozorovaním a napodobňovaním.
Vytvárajte prostredie podporujúce jej tvorivosť. Obklopujte ju základnými materiálom: kocky, plastelína, papier, ceruzky, knihy..., aby mohla rozvíjal ť fantáziu k hre.
Keď rodič vedie dieťa do štádia, že je tvorcom svojej zábavy, vyžaduje si to od neho otvorenú myseľ, vnímavý prístup, udržiavanie odstupu a praktizovanie.
Príklad: Dcéra berie kocky a hneď vás ťahá stavať. Vtedy nepôjdete za ňou, teda nekonáte, ale poviete:„ Vidím, že si chceš stavať. Tak hurá do toho!“ Potom čakáte na jej odpoveď. Keď vás ďalej ťahá do hry, zapojíte ju koľko sa dá. To znamená pýtate sa a málo robíte. „ Chcela by si postaviť vežu? Tak ktorou kockou začneš? Aha, zelenou. A aká pôjde na ňu? Žltá, a už drží pevne! Len smelo ďalej...“ Dieťa je totiž tým aktívnejšie, čím menej dospelí koná. Cíti sa dostatočne schopné, je kreatívne a spokojné.
Ak dieťa nástojí na tom, aby sa s ním rodič hral, často len skúma svoje hranice a čaká, že mu ich ukážeme. Preto jej povedzte, čo potrebujete urobiť. Napríklad: „Musím ísť naplniť práčku a potom sa spolu znova zahráme.“ Investovať do nerušeného času hry a potom si ísť robiť svoje veci je účinným nástrojom k spolupráci. Následne to, čo ste sľúbili, splňte. Dcéra pôjde s vami a môžete ju zapojiť do práce. Po dokončení svojho sa vráťte s tým, že ste tu opäť na hranie.“
Súčasne by som Vám odporučila, aby ste si dopriala aj čas pre seba, bez dcérky. Keď príde manžel domov, skúste sa s ním dohodnúť, že odídete preč na istý čas pred zaspávaním
dcérky, aby ste získala novú energiu.
Nech sa vám darí.
Martina Vagačová
tel: 0903 159 488
mail: vagacova@efektivne-rodicovstvo.sk
https://efektivne-rodicovstvo.sk/