Mám dať 5 ročnú dcérku do škôlky u nás v dedine?

Dobrý deň,

skúsenosť, ktorú dcérka v škôlke zažila, ešte stále nemá spracovanú. Usudzujem tak na základe popisu jej reakcie pri stretnutí s pani učiteľkou, či neschopnosti prejsť cez bránu škôlky.

V prvom rade je potrebné zamerať sa na vyriešenie strachu, ktorý v nej pôsobí.

Keďže strach je myšlienkovým procesom, je potrebné ho prekonávať pomocou logického prístupu. Znamená to, aby ste sa k tomu s dcérkou vrátila. Vytvorte si nerušený čas iba pre ňu. Pripravte príjemnú atmosféru, robte spolu niečo čo ju rozosmieva, aby sa uvoľnila. Potom jej povedzte, že ste si všimla ako ju stále trápi strach z toho, čo sa stalo v škôlke pred rokom. Prezraďte jej, že je možné pustiť strach tým, že sa o tom budete rozprávať a pomôžete jej, aby sa so strachom skamarátila.

Pokúste sa dcérke vysvetliť, že strach je náš dôležitý kamarát, lebo nám pomáha správať sa tak, aby sme boli v bezpečí. Zoberte si ju blízko k sebe, prípadne na kolená a nech porozpráva, čo sa vtedy v škôlke udialo, keď pani učiteľka na ňu nakričala.

Ak by nechcela rozprávať, môžete si to zahrať s tým, že si vymeníte role a budete ju hrať vy. Jej ostane chlapec a pani učiteľka. Keby to ani tak nešlo skúste to zahrať s figúrkami pričom sa spýtajte koho chce hrať. Prípadne všetko zahrajte vy sama. Ide o to, aby bola schopná sa k situácii vrátiť a pomocou rozprávania prichádzala na to, že celý problém sa skončil tým, že nakoniec vy ste pre ňu prišla do škôlky a celé vám to vyrozprávala. Uľavilo sa jej a tým pádom strach odišiel a nastalo bezpečie a pokoj. Dcérka potrebuje pochopiť, že aj ťažké situácie plné strachu sa nakoniec skončia a príde pokoj. Potom ju treba objať a povedať jej ako ju máte rada a že to spolu zvládnete.

Skúste sa porozprávať ako inak by sa mohla v podobnej situácii brániť, aby nemusela udrieť naspäť. Nabádajte ju , aby vždy povedala druhej strane , že sa jej nepáči ako sa k nej správa. Ak ide o bitie alebo iné fyzické prejavy, ktoré jej spôsobujú bolesť nech jasne ukáže STOP. A ak treba nech odíde preč. Prípadne poprosí dospelú osobu o pomoc. Skúste si s ňou prehrať scenár ako by to robila. Ak nebude chcieť môžete jej to zahrať len vy s figúrkami. Nakoniec sa spýtajte ako sa cíti. Ak stále cíti strach, nech ukáže, kde ho na tele cíti. Nech mu skúsi povedať, že mu ďakuje za upozornenie ako sa má učiť zvládať ťažké veci. Potom sa ešte zahrajte niečo podľa jej chuti. Skúste tento postup prejsť počas niekoľkých dní. Sledujte či strach ustupuje.

Potom môžete vyskúšať ísť po kamarátku do škôlky a zistíte či už je ochotná prekročiť bránu. Oceňte aj priblíženie či pár krokov za bránu škôlky. Vždy poukazujte na to, že je o kus ďalej, pýtajte sa ako sa cíti a oceňujte, že tam dokáže ostať aj s nejakou dávkou strachu. Takto podľa jej tempa postupujte ďalej a ďalej. Neustále oceňujte pokrok a to, že to dokázala.

Uisťujte ju, že takto smeruje k opúšťaniu strachu a nakoniec sa nebude musieť báť ani stretnutia s pani učiteľkou či chlapcom, lebo vie, čo potrebuje pre seba urobiť.

Čítajte rozprávky o Popoluške, kozliatkach a iné, ktoré ukazujú ako hlavná postava prekonáva strach, zlo a nevzdáva sa až to skončí šťastne.

Základ je problémy riešiť. Vyhýbanie sa výzvam nič nevyrieši. Ak by ste ju dala do škôlky v susednej obci, ani tam nemáte záruku, že sa jej niečo podobné nestane.
Ak by ste s ňou sama nevedela situáciu riešiť, skúste pomoc odborníka.

Prajem pekné dni a nech sa darí.