Dobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom našej situácie. Bývame v trojizbovom byte. Detská izba bola upravená pre potreby 8 ročnej dcéry. Mala tam posteľ, písací stôl a poličky prispôsobené školáčke a aj hračky. Čo sa týka spánku, tak tam trávila minimum času. Ak tam aj spala, tak v noci prišla k nám do postele. Akceptovali sme to.
Po narodení synčeka spala dcéra už len s nami, aby sa necítila odstrčená. Syn má už 3 roky a deti zakotvili v spálni. Vyriešili sme to tak, že spia na poschodovej posteli. Momentálne to vyzerá u nás tak, že v obývačke trávime čas všetci spolu a detská izba ostala v dievčenskom prevedení na učenie. Vyhodili sme posteľ a deti tam majú hračky. Čiže slúži na učenie a hranie sa. Opäť je spoločná. Spíme všetci v spálni.
Deti sa zatiaľ nesťažujú, dokonca staršia dcéra odmieta ponuku mať vlastnú izbu.
Uberáme deti o niečo?
Môže to mať negatívny vplyv?
Nie je prehnané mať takto všetko spoločné?
Ďakujem
Dobrý deň,
situácia, ktorú ste popísala pôsobí, že všetci sa v danom nastavení cítite komfortne. Odpoveď tkvie v dynamike vašej rodiny.
Ak skutočne každý jednotlivý člen má naplnené svoje individuálne potreby, partnerský vzťah vás ako rodičov tiež denne dostáva čas a priestor na potrebný rozvoj, to znamená, že deti zažívajú aj to, že mamina s ockom trávia pravidelný spoločný čas, potom nie je čo namietať.
Keďže deti sa vyvíjajú treba byť pozorný k meniacim sa potrebám a myslieť na denné počúvanie o tom, čo sa v ich živote deje, mení. Následne odpovedať na ich potreby.
Pozdravujem a prajem všetko dobré.
Martina Vagačová
tel: 0903 159 488
mail: vagacova@efektivne-rodicovstvo.sk
https://efektivne-rodicovstvo.sk/