Hnev, vzdor a zaseknutie sa u logopedičky. Ako mám k synovi pristupovať?

Zodpovedané
5. sep 2019

Dobrý deň.

moji dvaja starší synovia navštevujú logopedičku. Navrhla, že by bolo dobré najprv spolu, niektoré sedenia oddelene. Plus doma s tatinom trénujú a zlepšujú sa.

Najstarší pekne skúša aj u nej, aj keď jasné, že občas sa nájde problém, alebo sa mu nechce. Stredný syn doma pekne, no u nej nechce/nevie/nejde to. Doma je na to pripravovaný, pekne o tom hovorí, aj že bude, ale u nej ticho, alebo len minimum. A až sa so starším poháda, až ho bije, keď mu to nejde (niečo povedať).

Ako reagovať, vysvetliť, pristupovať?

Mám tlačiť na to, aby vždy boli osobitne?

A ak aj bude sám a nič z toho, ako ďalej?

Motivovaní sú nálepkami (z ktorých sa tešia - teda ak išlo, nalepia si nálepku), aj pochválení sú. Vyčítané im to ani jednému nie je.

Ďakujem za rady

Dobrý deň,

každé učenie je sprevádzané istým rozrušením, pretože vchádzame do „neznáma“. Ak sa cítime bezpečne a isto, darí sa nám a napredujeme. To sa deje v prípade Vášho stredného syna, ktorý doma s tatinom nemá problém.

Vzhľadom na to, že z popisu neviem, či trénuje s tatinom sám, bez brata, je ťažké povedať nakoľko bratova prítomnosť u logopedičky vplýva na jeho výkon.

Prirodzene tu pracuje súrodenecká rivalita. Môže sa prejaviť napríklad v tom, že stredný syn nechce, aby ho starší brat videl ako neschopného, keď sa mu nezadarí. Tak radšej nespolupracuje.

Potom by aj vybíjanie frustrácie na staršom malo logiku. Neostáva teda len vyskúšať, aby chodili oddelene.

V každom prípade je dobré, aby ste sa s ním skúsili rozprávať doma o tom, čo robí tatino také, že mu to s ním ide, že ho to baví, že sa snaží.

Možno nájdete niečo, čo sa dá použiť aj u pani logopedičky. Ak tušíte, že by mohlo ísť o hanblivosť či strach zo zlyhania, chyby, môžete navrhnúť nech si spomenie na nejakého rozprávkového či iného hrdinu, čo by robil on. Môže to vyskúšať aj syn.

Držím palce.