Dvojročný chlapec sa začal po narodení sestry pocikávať. Ako to riešiť?

Dobrý deň,

príchod súrodenca pre prvorodeného predstavuje náhlu, intenzívnu zmenu, ktorá je traumatizujúca. Dieťa prežíva voči súrodencovi ambivalentný vzťah.

Na jednej strane aj Váš syn sa z dcérky teší, miluje ju, ale zároveň prežíva realitu toho, že do jeho najdôležitejšieho vzťahu s rodičmi vstúpila osoba, ktorá najmä mamu celú výrazne obsadzuje.

To je veľká emocionálna ujma. A tá sa prejaví rôzne, podľa typu osobnosti dieťaťa. U syna je to pocikávanie a pokakávanie, ktoré časom odznie pri Vašom podpornom prístupe. Avšak nikto Vám nepovie kedy to bude.

Preto dbajte hlavne na to, keď sa mu stane nehoda, aby ste nemali na neho výraznú reakciu, skôr to nekomentovali a pomohli mu sa čo najsamostatnejšie očistiť a postarať o veci. Ak to bude neúnosné skúste sa syna opýtať, či si dá radšej plienku naspäť. Povedzte, že je to jedna z možností. Chodiť na nočník alebo záchod je iste jednoduchšie.

Dôležité je synovi priznať, že život sa s príchodom sestričky zmenil a priniesol aj veľa radosti, ale aj veľa zmien, ktoré sú náročné až ťažké aj pre Vás, ale aj pre neho. Popíšte zmeny a pýtajte sa aké je to pre neho. Potom ho uistite, že on je stále on a vymenujte mu to, čo ho robí jedinečným a nenahraditeľným pre Vás.

Podľa popisu sa mu snažíte aj s mužom venovať, a to je presne to, čo potrebuje. Aj malé zaskočenia pozornosťou sú veľmi dôležité a nie až tak časovo náročné.

Presne si naplánujte raz za nejaký čas priestor iba pre Vás a syna, nech sa to pravidelne opakuje a vie sa na to spoľahnúť. Vtedy spolu robte veci podľa jeho želania.

Večer pred spaním skúste ešte spomenúť momenty blízkosti, ktoré ste s ním vy aj manžel zažili a zastavte sa pri každej takejto emócii cca 20 sekúnd tým, že ju v rôznych obmenách popisujete. Jeho mozog si ich lepšie zapamätá a keď mu bude ťažko spomenie si, že okrem ťažkých chvíľ sú tu aj tieto blízke s mamou a otcom.

Nech sa Vám darí.