Dobrý deň,
chcela by som poradiť, že ako mám pracovať s 8 ročným chlapcom. S jeho otcom spolu už mesiac nežijeme, budeme sa rozvádzať. Otec so synom pravdepodobne sofistikovane manipuluje. Robil to už vtedy, keď sme spolu ešte žili. Syn ho zbožňuje, vidí sa v ňom, ale tiež mu vyhovuje, že pri otcovi má veľmi voľnú výchovu a žiaden režim.
Manželove ego je žiaľ väčšie ako láska k synovi a zdravá výchova. Za mnou syn chodí s nepriateľským postojom, nie som pre neho nič, žiaden rešpekt a už ani žiadne poslúchanie.
Nemusím, nechcem, nebudem, no a čo sú jeho odpovede na čokoľvek, čo nie je podľa jeho predstáv. Dnes povedal, že jediné, čo potrebujem je "byť doma v byte a nemusieť robiť nič do školy". Musela by som ho naháňať po dvore a zdrapiť, aby som ho dostala tam, kde práve má byť.
Je 12 hodín a syn nemá spravenú jedinú úlohu do školy. Som z toho úplne nešťastná a už sa takmer čokoľvek bojím mu povedať, lebo manžel každú hlúposť otočí proti mne.
So synom sme mali problémy aj keď sme žili spolu s manželom. Denne nosil zo školy poznámky, nerešpektoval autority, robil spolužiakom zle. Mali sme dohodnutý termín v centre pedagogického poradenstva, ale nestihli sme to pre karanténu.
Musím ešte spomenúť, že syna som chcela mať v opatere ja. Manžel si ho berie vtedy, keď mu to vyhovuje. Akonáhle ho má dlhšie na pár dní, syn príde od neho úplne nezvládnuteľný. Povedala by som až zákerný.
V tomto momente som úplne stratená.
Ako synovi vysvetliť danú situáciu, že s jeho otcom už spolu nebudeme?
Ako mu povedať, že si musí plniť povinnosti a že zraňuje aj svoju matku a mladšiemu bratovi ide zlým príkladom?
Jemu je očividne všetko čo som mu doteraz povedala ukradnuté. Mám skutočne strach, čo z neho vyrastie.
Ďakujem
Dobrý deň,
prechádzate veľmi náročným časom. Rozpad partnerského vzťahu je stresujúca udalosť nielen pre Vás dospelých, ale pochopiteľne aj pre vaše deti. Každé na to samozrejme reaguje svojim vlastným spôsobom. Zdá sa, že starší syn odpovedá silným vzdorom a neúctivým správaním. Intenzita jeho emócií je úmerná tomu ako ťažko sa cíti.
To, čo mu najviac pomôže je váš chápajúci postoj. Dajte mu vedieť, že máte spolu s otcom problémy, tie si riešite, ale uistite ho, že obaja navždy ostanete jeho milujúci rodičia. Ak jeho odpoveďou bude silná emócia, ostávajte mu na blízku a nechajte ho odventilovať napätie. Nevhodné správanie zastavujte, emócie treba pochopiť a nechať ich uvoľniť. Keď sa upokojí, dajte mu najavo,že ho máte rada takého aký je a že budete pracovať na tom, aby mu bolo lepšie. Pomôžete mu to zvládnuť.
Predtým než sa má učiť, skúste sa spoločne aj s bratom niečo zahrať a potom vymyslite spríjemnenie učenia hravou formou, robte si po 15 minútach prestávky, veľa čítajte (aj keby len vy jemu) a nech radšej niečo robí vonku, v záhrade (ak máte), vyrába, stavia,...pritom môže využiť aj počítanie, vymeriavanie.
Doporučujem Vám, aby ste čím skôr navštívili odborníka, aby synovi pomohol zvládať silné emócie a vás tiež podporil.
Prajem veľa sily.
Martina Vagačová
tel: 0903 159 488
mail: vagacova@efektivne-rodicovstvo.sk
https://efektivne-rodicovstvo.sk/