Čo robiť s neposlušným 8 ročným synom?

Zodpovedané
25. okt 2019

Dobrý deň,

mám problém s 8 ročným synom. Má zvláštnu prchkú povahu. Neustále neposlúcha a mám pocit, že mi robí napriek, aby ma rozčúlil. Do školy sa nevie poriadne nachystať. Nosí poznámky, že si niečo zabudol. V diktátoch robí chyby vo veciach, ktoré normálne vie (ako bodky na konci vety, malé písmeno na začiatku vety). Povie - "jáj, som si nevšimol".

Nezaujíma ho nič, len on sám a to, čo chce robiť (tv, pc), čo mu samozrejme obmedzujeme. "Opičí" sa po spolužiakoch, najmä tých výmyselníkoch.

V noci sa budí, prezliekame ho aj 2x, čo je spotený. Vraj sa bojí, ale nedozvedeli sme sa doteraz, že čoho. Dávam mu magnézium, jódovú vodu, D-vitamín a medovkový čaj. No nepomáha to. Všetko mu dlho trvá a ja strácam nervy. Som s ním často doma, lebo býva chorý. Niekedy mám pocit, že chcem ujsť pracovať do zahraničia a nechať výchovu na mužovi. So synom si jednoducho nerozumiem.

Vie byť prospechár. Robí len to, z čoho má nejaký osoh. Keď ako trojročný ležal v nemocnici, tak k nemu privolali psychologičku. Vraj nespolupracoval. Aj k ostatným ľuďom je svojský, niekedy sa až hanbím.

Čo bude, keď bude v puberte?

Čo mi odporúčate?

Za odpoveď ďakujem

Dobrý deň,
ľudské správanie je odrazom toho ako konkrétny jedinec vníma a prežíva danú situáciu. To znamená ako si ju svojou súkromnou logikou vysvetlí . To priamo podmieni jeho prežívanie (ako sa v nej cíti) a napokon volí správanie, ktoré by malo naplniť jeho potreby v danom momente. Správanie dieťaťa je teda akousi kódovanou správou, ktorá ukrýva pre nás neviditeľné emócie a potreby .
Ak chceme dieťaťu účinne pomôcť, je potrebné správanie odkódovať, teda pozrieť sa pod jeho povrch a identifikovať konkrétnu emóciu a z nej vyplývajúcu potrebu. Nástrojom k tomu je aktívne počúvanie. Potom dieťa sprevádzame porozumením toho, či ním zvolené správanie prinieslo naplnenie želanej potreby. Ak nie podporujeme ho v nachádzaní konštruktívnych riešení.
Empatická komunikácia prináša vzájomné porozumenie a dôveru. Je to tým, že neposudzuje dieťa na základe správania. Naopak uznáva a vypočuje jeho prežívanie (emóciu). Dieťa tak vníma, že rodič je na jeho strane, že mu dôveruje . To vytvára vzájomné spojenie, ktoré je základom spolupráce. Rodič tým získava priestor na korekciu nevhodného správania, tak ako bolo vyššie uvedené.
Z popisu Vášho problému usudzujem , že syn svojim správaním vysiela intenzívny signál po prijatí takého aký je. Práve empatickou odpoveďou získate pre neho pochopenie a môžete poskytnúť potrebné bezpečie a istotu. Syn potom môže začať nevhodné správanie nahrádzať spoluprácou.
Pozorujte ako sa vám spoločne darí. Myslite na to, že každá zmena potrebuje svoj čas, a preto oceňujte akúkoľvek snahu a malý krok smerom k spolupráci. Keďže podľa popisu už dlho je situácia u Vás náročná, ak budete mať pocit, že sa vám nedarí, je potrebné zájsť pre pomoc k odborníkovi.
Prajem veľa úspechov.