Dobrý deň,
mám ročného syna, ktorý sa začal dosť často jedovať. A to vtedy, keď nemá niečo po vôli, keď sa mu niečo znepáči. Robí veľké scény. Nahlas kričí, doslova huláka. Niekedy až päste zatína.
Raz som ho mala v kuchyni na rukách a uvidel surové zemiaky. Chcel ísť k nim, ale ja som povedala nie. Otočila som sa s ním opačným smerom a on sa tak najedoval, že ma 2x buchol rukou po tvári. Bolo to úmyselné, to bolo na ňom vidieť.
Na všetko reaguje krikom. Kedysi ukázal prstom. Teraz ukáže a začne neskutočnej kričať.
Ako máme reagovať?
Keď ho napomeniem, to akoby ho naštartovalo. Najlepšie je, keď si ho nevšímam. Vtedy po chvíli vychladne. Nechcem, aby veľa kričal. Bojím sa, aby nedostal pruh.
Ako mu vysvetlím, že ak niečo chce, tak nemusí hneď iba kričať?
A okrem toho sa mi niekedy v noci budí so strašným plačom, až revom. Oči má zatvorené, niekedy otvorené, ako keby sa mu niečo snívalo. Niekedy len tak zo sna pomrnká alebo zakričí.
Nie je to niečo vážne?
Máme harmonickú rodinu. Manžel je so mnou na materskej, lebo máme aj dvojmesačné dieťa.
Ďakujem
Dobrý deň,
správanie vášho synčeka by sa dalo pripísať dvom hlavným príčinám, ktoré významne zvyšujú hladinu frustrácie. Prvou by mohlo byť vývojové štádium, v ktorom sa nachádza , druhou príčinou by mohol byť príchod súrodenca .
Vývojové štádium sebauvedomovania a osamostatňovania vyplýva jednak z veľkej túžby spoznávať a objavovať ako svet funguje a súčasne aj z uvedomenia si vlastnej schopnosti veci a ľudí ovplyvňovať. Avšak mnohokrát nemá na uskutočnenie svojich predstáv a túžob dostatočné zručnosti ani rozumové schopnosti, aby ich uplatnil podľa predstavy v jeho hlave. Preto je toto obdobie života sprevádzané výraznými emóciami, konkrétne najmä zneistením. Takéto pocity podmieňujú rôzne typy nevhodného správania, ktorého cieľom je upútanie pozornosti, aby syn získal uistenie, že všetko je v poriadku a časom sa naučí potrebné veci zvládať.
Preto, keď začne kričať odpovedajte takým hlasom, aký chcete počuť od neho. Niekedy sa možno budete potrebovať najprv upokojiť, povedzme hlbokým nádychom a výdychom a uvedomením si, že je dieťa a správa sa ako dieťa. To vám môže pomôcť mať chuť empatizovať so synom . Potom k nemu pristúpte, prípadne sa ho jemne dotknite a vyjadrite súcit s tým, čo prežíva. Povedzte, čo najpokojnejším a tichým hlasom: Vidím, že niečo silné z teba kričí. Inokedy mi vieš ukázať aj povedať jemným hlasom, čo potrebuješ. Vtedy ti rozumiem. Skúsiš aj teraz?
Ak naďalej nemení krik, zrejme uvoľňuje nadbytočné napätie z toho, že nevie, čo sa s ním deje. Vtedy len podporte uvoľnenie tým, že ho usmerníte tak, aby neubližoval vám ani nikomu inému. Povedzte mu: Aha tak ty potrebuješ kričať, poďme teda do kúpeľne a spolu si čo najsilnejšie zakričíme. V uzavretej menšej miestnosti sa to lepšie ozýva a neobťažuje ostatných. Slovom, skúste nájsť spôsob, ktorým bezpečne „vypustí paru“.
Ako prevenciu skúste syna prekvapiť časom sústredenej pozornosti, hoci len 5 minút a viackrát denne. Napríklad sa pripojte k tomu, čo práve robí a dajte mu najavo, že je pre vás dôležitý so všetkým taký aký je.
Väčšina detí, ktoré vedia, čo pre rodičov znamenajú, nepotrebujú dramatické scény, aby upriamili pozornosť na seba. Vyhraďte si preto na neho pravidelne čas, aby ste sa mu venovala, lebo bude mať istotu, že vy s ním chcete tráviť čas. Bude vedieť, že máte o neho záujem, že je pre vás dôležitý. To sú dôvody, pre ktoré bude chcieť spolupracovať.
Nech sa darí.
Martina Vagačová
tel: 0903 159 488
mail: vagacova@efektivne-rodicovstvo.sk
https://efektivne-rodicovstvo.sk/