Ako usmerniť prejavy hnevu a bolesti 11 ročného syna?
ZodpovedanéDobrý deň,
keď sa môj 11 ročný syn niekde udrie, alebo o niečo zakopne, tak zo samej bolesti začne s hnevom udierať vec, ktorá mu to spôsobila.
Napríklad, udrie sa do dverí a hneď do nich začne mlátiť. Vyšmykne sa mu bicykel, padne mu na nohu, tak začne do bicykla kopať. Zakopne o obrubník, tiež začne doň kopať.
Robí to tak už dosť dlho. Márne mu dohováram, že si môže ublížiť ešte viac a danú vec zničiť. Snažím sa mu vštepovať zásadu - veci neničíme, ľuďom ani sebe neubližujeme.
Radím mu, aby v tom momente spravil niečo nedeštruktívne, ak je tá možnosť. Napríklad doma, aby si udrel do vankúša, ak to potrebuje. V danej chvíli ho však tá bolesť premôže a "zlá" vec je najbližšie. Tiež sa mi nepáči, že ho v tomto začal napodobňovať aj mladší 5 ročný syn.
Akým spôsobom mu pomôcť zvládnuť náhlu bolesť a súvisiaci hnev?
Akým spôsobom by mohol realizovať potrebné uvoľnenie?
V iných situáciách súvisiacich s hnevom, reaguje najmä plačom a krikom. I keď minule mimoriadne šiel do izby a zlomil ceruzu. Mám pocit, že toto mu pomohlo.
Pred nejakým časom mi aj spomenul, že by sa rád s niekým pobil. To beriem ako súčasť chlapčenského vývoja (hráva futbal a tenis, bojové športy ale skúsiť nechce, rád by sa bil bez pravidiel).
Ďakujem za odpoveď
Dobrý deň,
hnev je emócia nespravodlivosti a silná, agresívna odpoveď je jej častou súčasťou. Je dôležité presne to, čo robíte, teda nedovoliť, aby si ubližoval. Avšak nevyžiadaná rada často nikam nevedie. Viac pomáha skúmať spolu s ním, čo by mu pomohlo bolesť zvládnuť. Je treba dodať, že vás aj počúva, lebo odchod do izby a zlomenie ceruzky je skutočne ocenenia hodný krok. Podarilo sa mu tým silnú energiu hnevu presmerovať do úsilia zlomiť ceruzku. Uvoľnil sa z agresie, ale zmenil pocit bezmoci z bolesti, ktorú prežíval na pocit schopnosti nájsť spôsob ako situáciu zvládnuť a neubližovať sebe.
Súčasne hovorí, že by sa rád „pobil“. Vnímala by som to vážne. Ide o preventívny spôsob uvoľnenia napätia, ktorého zrejme v súčasnosti cíti viac a rád by sa ho zbavil. Úplne pochopiteľne sa mu nepáči chodiť na bojové umenie, kde ide o tréning a nácvik techník. On potrebuje voľnú hru, teda neorganizovaný boj 🙂. Navrhujem, keby si s ockom mohol vytvoriť hoc aj denný rituál pasovania sa. Navrhujem otca preto, že je silnejší a syn mu len tak ľahko neublíži. Okrem toho nie je medzi nimi rivalita, ktorá sa prejavuje k bratovi, a preto by ho mohla ovládnuť a ublížiť. S otcom by to mohlo fungovať aj ako spoločný čas, ktorého viem si predstaviť, že nie je nikdy dosť.
Čo sa týka nejakých možností v danom momente, keď sa mu stane nespravodlivá nehoda, nech skúsi pracovať s protisilou. Napríklad v prípade obrubníka, do ktorého kopal keď do neho zakopol. Môže naštartovať pohyb kopnutia a zastaviť tesne pred obrubníkom, zadržať energiu pohybu a tlačiť silou do chodidla/ nártu nohy tým minie agresívnu energiu. Prípadne pohyb zopakuje. Treba to nacvičiť pred samotnou nehodou 🙂
Držím palce!
Martina Vagačová
tel: 0903 159 488
mail: vagacova@efektivne-rodicovstvo.sk
https://efektivne-rodicovstvo.sk/