Ako určiť hranice trojročnému synovi?

Dobrý deň,

popísala ste mi zopár situácií, ktoré naznačujú, že vášho syna si môžem predstaviť ako dieťa dynamické, plné energie, ktoré sa vyjadruje pohybom. Chápem, že nie je jednoduché prijať dieťa s takouto výbavou bezvýhradne, keďže jeho správanie je výzvou pre okolie.
Treba zobrať do úvahy aj vaše konštatovanie, že zmena nastala od 2 rokov. Z toho usudzujem, že sa nachádza aj v náročnom období sebauvedomenia a osamostatňovania.

Ak so synom budete empatizovať, získate možnosť pochopiť, že pocity, ktoré prežíva podkurujú jeho intenzívnemu a nevhodnému správaniu. Môže ísť o celú škálu emócií, ktoré synom hýbu: odmietnutie, bezvýznamnosť, zmätenie, bezmoc, neistota. Nech by išlo o ktorúkoľvek z nich, správanie z takého prežívania je silným volaním o podporu a porozumenie rodiča. Preto by som poradila, aby ste všetko úsilie vložili do prehĺbenia vzťahu so synom. Je potrebné konať spôsobom, ktorý ona vníma ako podporný.

Môže ísť o niečo ako objatia, sústredený čas hry, zábavy podľa jeho preferencií, nečakané pristavenie sa a venovanie pár minút pozornosti, ocenenie akejkoľvek snahy o spoluprácu a konštruktívne riešenie). Potrebujete obnoviť jeho sebaistotu, teda ukázať, že ho milujete takého aký je, teda so všetkým aj s jeho momentálnymi problémami. Uisťujte ho, že spolu to zvládnete.

Skúste zaradiť aj pravidelný spoločný čas zábavy celej rodiny podľa želania detí a to každý deň aj keď by išlo len o 5 minút. Podporíte tým pocit spolupatričnosti, ktorý posilňuje spoluprácu v rámci rodiny.

Popísané návrhy nie sú rýchle návody, ale proces, ktorý vyžaduje veľa trpezlivosti a dôvery v syna. Od prírody dostal do vienka zakódované potrebné vlastnosti aj zárodky zručností či ochoty spolupracovať, aby to všetko s vašim vedením zvládol.

Držím palce.