Ako určiť hranice hranice 14 mesačnému synovi?
ZodpovedanéDobrý deň,
som mamkou 14 mesačného chlapčeka. Od narodenia sa snažím o kontaktné rodičovstvo - kojenie, spanie s nami v posteli, nosenie. Som pri ňom vždy keď potrebuje, nikdy som ho nenechala vyplakať.
Zároveň od mala mu doprajem jeho priestor. Od kedy bol na brušku som ho nechávala, aby si vybral ako sa chce hrať, nerozkazovala som mu. Veľa som sa s ním hrala ja a on sa naučil pekne hrať aj sám. Niekedy sa počas toho na mňa usmeje, že ako mu to ide a skontroluje či som tam.
Obdobne sa mu venuje aj manžel. Od kedy chodí - 2 mesiace ho nejako pochytilo, že spustí veľký krik (také jedovanie s plačom). Keď nie je po jeho a keď niečo nedostane, alebo mu zoberieme kľúče, mobil, príbor. Najnovšie plače, keď ho dám dole (resp. nepustím) potom, čo vylezie na gauč a začne rýchlo skácať z nohy na nohu na konci gauča.
Zároveň sme ho nikdy neťahali za ruky. Chodiť sa naučil sám. Teda už si bol istý, že to vie a vedel padať. Ale keď niekde sme a dáme ho na zem, rozbehne sa aj 10 - 15 metrov. Každému máva a smeje sa. Za nami sa iba otáča, či sme tam a tiež máva a smeje sa.
Za ruku pôjde len keď už ozaj vie, že terén nezvládne. Je to usmievavé a odvážne dieťa, málo plače. Mňa ako matku si všíma pohľadom, ale výnimočne, keď sme niekde sa pri mne drží.
Z toho, čo som si načítala, je to znak bezpečnej vzťahovej väzby. Vie, že som tu stále pre neho. Občas ma zamrzí, že iné deti chcú len mamku a on je aj pri cudzích, príde za mnou na chvíľu. Výnimočne sa opýta na ruky a už vôbec neplače, že chce mňa.
Ako reagovať na jeho jedovanie?
Je to párkrát do dňa, lebo veci, pre ktoré sa jeduje mu neukazujeme. Zaujať ho inak veľmi nepomáha a celkovo určiť nejako hranice, že nemôže od nás utekať a mať všetko čo chce. Doteraz sme mu totiž nechávali voľnosť, ale chodením sa mi otvorili ďalšie možnosti a už nemôže byt všetko ako chce.
Ďakujem
Dobrý deň,
gratulujem. Vaše dieťa má skutočne pevné pripútanie a rozvinutý pocit bezpečia istoty v živote. Preto má aj dostatok priestoru na nerušený vlastný vývoj.
A podľa popisu sa tak aj deje a on vstúpil do obdobia, kedy prechádza výraznými vývojovými procesmi sebauvedomovania a osamostatňovania. Vyplývajú jednak z túžby spoznávať ako svet funguje a aj z uvedomenia si vlastnej schopnosti veci a ľudí ovplyvňovať.
Avšak mnohokrát nemá na uskutočnenie svojich predstáv dostatočné zručnosti ani rozumové schopnosti, aby ich uplatnil podľa svojej predstavy. Vtedy nastupuje jedovanie, ktoré popisujete. Ide teda o obdobie života sprevádzané výraznými emóciami, konkrétne najmä zneistením.
Takéto pocity podmieňujú rôzne typy nevhodného správania, ktorého cieľom je upútanie pozornosti, aby získal uistenie, že všetko je v poriadku a časom sa naučí potrebné veci zvládať. Za každým aj nevhodným správaním sa nachádza legitímna potreba, ktorá sa má naplniť, aby dieťa bolo schopné opäť konštruktívne konať. Nevhodné správanie vždy limitujte, avšak citlivo a s láskavosťou. Potom je dôležité preukázať ochotu pochopiť, čo prežíva a dať mu najavo, že prijímate to, čo sa s ním deje. Avšak nedovoľte , aby vám svojim správaním ubližoval alebo ničil veci. Ak je treba, vezmite ho na miesto, kde môže emóciu vypustiť a upokojiť sa. Potom spoločne hľadajte ako konštruktívne naplniť jeho potrebu objavovať, skúšať zvládať veci samostatne.
Keď syna limitujete v nevhodnom správaní, podporíte uvoľnenie prebytočného, vnútorného napätia. Tým, že mu súčasne prejavujete, ako ho máte rada aj s týmto správaním, vytvárate priestor k bezpečnému vysporiadaniu sa so situáciou.
Prehlbujete jeho dôveru voči vám. Vie, že ste pre neho oporou. Inými slovami svojim prijímajúcim a pevným (limity nevhodnému správaniu) postojom ho učíte, že je dôležité emócie vypočuť a správanie zmeniť na konštruktívne.
Prajem veľa trpezlivosti.
Martina Vagačová
tel: 0903 159 488
mail: vagacova@efektivne-rodicovstvo.sk
https://efektivne-rodicovstvo.sk/