správanie dieťaťa, ktoré je neslušné, drzé, či neochotné najčastejšie zakrýva niečo pod povrchom. Často ide o bezmocnosť.
Preto ak sa dcérka nevhodne správa, skúste nájsť skutočný motív, aby ste odpovedali na to, čo práve rieši.
Vzhľadom na to, že ide o napäté situácie v prvom rade skontrolujte, ako sa cítite Vy rodičia. Ak vo Vás rastie hnev, akceptujte ho, ale nenechajte sa ním zaplaviť. Urobte niečo, čo Vás ukľudní (hlboký dych) a pomôže si získať nadhľad. Potom sa venujte tomu, ako sa cíti Vaše dieťa. Tým nereagujete na to, čo robí, ale hľadáte prečo to robí.
Príklad: „Si nešťastná, že treba odísť z ihriska, keď kamarátky ešte ostávajú? Je to v poriadku. Nie je ale v poriadku ako sa so mnou rozprávaš.“ Ak je dieťa v silnej emócii, pomôžte mu zvládnuť ju. Potom skúste začať rozhovor: „ Keď sa porozprávame môžeme spolu vymyslieť niečo, čo sa bude páčiť aj tebe aj mne. Ideme na to?“ Nakoniec hľadajte spôsob, ktorý v istej miere uspokojí obe strany, Vás aj dieťa.
Týmto prístupom sa dcérka učí, že záleží na jej potrebách a naplní ich vtedy, ak berie do úvahy potreby druhých. Zároveň od Vás zažije aj rešpektujúci spôsob rozhovoru, ktorý sa stáva pre ňu modelom. Dieťa sa učí z toho, čo od rodiča zažije.
Dobrý deň,
správanie dieťaťa, ktoré je neslušné, drzé, či neochotné najčastejšie zakrýva niečo pod povrchom. Často ide o bezmocnosť.
Preto ak sa dcérka nevhodne správa, skúste nájsť skutočný motív, aby ste odpovedali na to, čo práve rieši.
Vzhľadom na to, že ide o napäté situácie v prvom rade skontrolujte, ako sa cítite Vy rodičia. Ak vo Vás rastie hnev, akceptujte ho, ale nenechajte sa ním zaplaviť. Urobte niečo, čo Vás ukľudní (hlboký dych) a pomôže si získať nadhľad. Potom sa venujte tomu, ako sa cíti Vaše dieťa. Tým nereagujete na to, čo robí, ale hľadáte prečo to robí.
Príklad: „Si nešťastná, že treba odísť z ihriska, keď kamarátky ešte ostávajú? Je to v poriadku. Nie je ale v poriadku ako sa so mnou rozprávaš.“ Ak je dieťa v silnej emócii, pomôžte mu zvládnuť ju. Potom skúste začať rozhovor: „ Keď sa porozprávame môžeme spolu vymyslieť niečo, čo sa bude páčiť aj tebe aj mne. Ideme na to?“ Nakoniec hľadajte spôsob, ktorý v istej miere uspokojí obe strany, Vás aj dieťa.
Týmto prístupom sa dcérka učí, že záleží na jej potrebách a naplní ich vtedy, ak berie do úvahy potreby druhých. Zároveň od Vás zažije aj rešpektujúci spôsob rozhovoru, ktorý sa stáva pre ňu modelom. Dieťa sa učí z toho, čo od rodiča zažije.
Martina Vagačová
tel: 0903 159 488
mail: vagacova@efektivne-rodicovstvo.sk
https://efektivne-rodicovstvo.sk/