Ako riešiť strach trojročnej dcéry?

Dobrý deň,

emócie vždy prinášajú odkaz, ktorý je pre nás dôležitý. Preto je treba ich prijať, teda vypočuť a na základe toho dieťa podporiť.

Porozprávajte sa s ňou o jej strachu, napriek tomu, že predpokladáte príčinu vzniku. Pozorne načúvajte, aby ste zistili čoho presne sa bojí. Počúvajte medzi riadkami. Uznajte jej, že je to v poriadku. Povedzte, že každý máme svoje strachy, ktoré nás upozorňujú, aby sme si vytvorili bezpečie.

Môžete sa skúsiť podeliť o svoje riešenia. "Tiež som sa tak niekedy cítila, zažila niečo podobné, je to nepríjemné. Chápem, ako sa cítiš. Máš chuť počuť, čo mi v takýchto chvíľach pomohlo?"

Vtedy pocíti vaše pochopenie, jej mozog vyhodnotí, že je v bezpečí a otvorí sa vám. Potom bude schopná začať rozmýšľať, ako riešiť situáciu, keď ju prepadne strach z cudzej osoby.

Snažte sa, aby spoločne s vami vymyslela, čo spraví. Vy ju smerujte navádzajúcimi otázkami k riešeniam. Ona nech vyberá, lebo potom si budete istí, že ich dokáže uplatniť aj mimo vás rodičov (v škôlke, u starkých).

V konkrétnej situácii, keď sa bojí, snažte sa vytvoriť, čo najväčšie bezpečie. Znamená to prijímať to , ako sa cíti. Uznávať jej strach a to čo hovorí napriek tomu, že vám to nedáva logiku.

Nezabúdajte, že je to jej súkromná pravda a nemusíte sa s ňou stotožniť, ale potrebujete ju prijať. Dcérka potom prežije vaše porozumenie a tým sa prehlbuje jej dôvera k vám. Jemne sa jej dotknite, ak vám to dovolí , stíšte hlas, buďte len pri nej a vysielajte lásku a pochopenie.

Niekedy vie byť nápomocné spomenúť si na vlastné detstvo, vžiť sa do úlohy dieťaťa a dať si niekoľko otázok:
• Čo by mi v takej situácii najviac pomohlo?
• Čo by som potrebovala?
• Čo by som chcela počuť?
• Čo by som chcela, aby teraz rodič urobil?

Zväčša je to presne to, čo daná situácia potrebuje. Veľakrát nič len empaticky počúvať.

Ako povzbudenie ešte citát Larry Cohena: “Aby ste boli odvážny, musíte sa báť“

Pekný predvianočný čas želám.