Ako riešiť problémy 5 ročného syna v škôlke?

Dobrý deň,

Váš syn sa vyvíja smerom k ďalšej fáze osamostatňovania a hľadania si svojho miesta v spoločnosti rovesníkov. Vidno to na tom, že navonok ako keby nevie, že čo má robiť. Vnútri je zneistený a zmätený.

Preto navrhujem, aby ste snažila byť láskavá a rešpektujúca. To je kombinácia, ktorá vedie k spolupráci rodiča s dieťaťom. Je tomu tak preto, že láska navádza rodiča, aby prijímal dieťa také ako je, aby sa pozeral na veci aj z pohľadu dieťaťa a rešpektoval jeho jedinečnosť.
To znamená povzbudzovať ho. Pričom mám tým na mysli reflektovanie každej jeho snahy, oceňovanie aj malých krokov smerom k samostatnosti či prekonaniu odporu. Nikdy ho s druhými neporovnávajte.

Povzbudzovanie a podpora nehodnotí dieťa, ale popisuje to, čo robí (teda reflektuje proces) a pomáha dieťaťu zisťovať, čo bolo užitočné a čo nie v porovnaní s tým, čo chcelo dosiahnuť.

Rodič ho necháva rozmýšľať nad tým, čo získal a stratil pri danom prístupe. Vedie dieťa k tomu, či mu daná činnosť dáva zmysel. Reflektuje pocity dieťaťa. Týmto rodič pravdivo poukazuje na to, čo dieťa samé dokázalo, pomáha mu pochopiť ako k tomu prišlo a čo mu proces priniesol, alebo ako bolo užitočné pre druhých. Viac k tomu nájdete v mojej knihe Ako prežiť rodičovstvo, láskavý sprievodca rešpektujúcim prístupom.

Doma mu vytvárajte prostredie podporujúce jeho tvorivosť. Obklopujte ho základnými materiálom: kocky, plastelína, papier, ceruzky, knihy, aby mohol vnímať samotnú vec a rozvíjať fantáziu k hre.

Keď rodič vedie dieťa do štádia, že je tvorcom svojej zábavy, vyžaduje si to od neho otvorenú myseľ, vnímavý prístup, udržiavanie odstupu a praktizovanie.

Ak dieťa nástojí na tom, aby sa s ním rodič hral, často len skúma svoje hranice a čaká, že mu ich ukážeme. Preto mu povedzte, čo potrebujete urobiť. Napríklad vypiť si kávu a dočítať časopis. Konštatujte, že to chvíľu potrvá. Ak naďalej nalieha, uznajte jeho nespokojnosť a pokračujte v káve a čítaní časopisu, aj keď z toho nič nemáte.

Vydržte niekoľko minút, minimálne 5. Potom sa vráťte k synovi a povedzte mu: „ Vypila som si kávu a hneď som spokojnejšia. Rada sa chvíľu s tebou zahrám.“
Venujte mu intenzívnych 5 – 7 minút (za predpokladu, že v tej chvíli naozaj viete všetko iné odložiť). Potom mu povedzte niečo v zmysle: „Teraz musím ísť naplniť práčku a potom sa spolu znova zahráme.“ Investovať do nerušeného času hry a potom si ísť robiť svoje veci je účinným nástrojom k spolupráci. Následne to, čo ste sľúbili, splňte. Po dokončení svojho sa vráťte s tým, že ste tu opäť na hranie.“
Ak syn protestuje, zapájajte ho do práce v miere akej sa dá. Niekedy to však chce veľa trpezlivosti.

K chybe sa stavajte ako ku príležitosti objaviť správne riešenie problému. Je dôležité vyvarovať sa akýmkoľvek nerešpektujúcim poznámkam typu výčitky, kritika atď., ktoré okrem toho, že ničomu nepomáhajú, neprinášajú ani nabádanie ku konštruktívnej ceste zo situácie.

Váš syn sa potrebuje cítiť prijatý a porozumený a potom spolupráca prúdi. Povzbudzovanie je jedna z najúčinnejších ciest spomenutým smerom.

Ak by ste potrebovali konkrétnejšie rady, môžete využiť aj individuálne poradenstvo.

Nech sa darí!