Ako riešiť problémové ranné lúčenie s prvákom?

Dobrý deň,

mám 7 ročného syna, ktorý tento rok nastúpil do 1. ročníka. Nástup aj prvý a druhý týždeň bol super. Do školy sa teší, úlohy zvláda, má z nich radosť. Je spoločensky a má aj veľa kamarátov.

Problém nastáva ráno pri lúčení. Ja ho odprevadím pred šatňu, dám mu pusu a poviem mu, nech sa mu dobre darí a nech si deň užije. On ma v tom začne volať bokom, že mi chce niečo ukázať. Vždy mu príde ľúto a do plaču. Ja na to reagujem, že to zvládneš, ja som na teba hrdá a teraz už musíš ísť do triedy a ja musím ísť preč.

Nedávam mu priestor na plakanie.

Je to tak správne?

Je dosť citlivý a už v minulosti sme mali v škôlke problém, keď sa negatívne emócie v ňom nahromadili a prepuklo to až do toho, že nevedel ovládať svoj hnev. Ale to už prešlo a postupom času sa to naučil. Bojím sa, aby som niečo nezanedbala. Včera za mnou prišiel a povedal, že on sa bol ráno vyplakať na záchode a potom to prešlo.

Pani učiteľka nemá s nim problém. Že je šikovný a zrelý na školu.

Ako mu môžem pomôcť?

Ďakujem za radu