Ako riešiť problém so zaspávaním 6 ročnej dcérky?

Dobrý deň,

keď sa deti boja, najúčinnejšou ochranou je blízke spojenie. To znamená berte strach vážne, vypočujte dcérkine obavy, snažte sa jej pomôcť identifikovať, kde v tele strach cíti a pomôžte jej pomenovať viaceré emócie, ktoré strach sprevádzajú. Ich konkretizácia môže pomôcť zmierniť jej obavy. Ak budete s ňou súcitiť, počúvať ju s plnou pozornosťou a reflektovať, čo ste počuli takéto vyrozprávanie tiež môže dcérke pomôcť utriediť si myšlienky a nájsť spôsob ako si pomôcť alebo uvedomiť príčinu stresu.

Môže napríklad hovoriť o sklamaní , že sa s ňou nie vždy chce kamarátiť dieťa z triedy, o ktoré by ona stála. Podporte ju nech si aj poplače alebo inak odsmúti realitu toho, že to nevie momentálne zmeniť. Postaviť sa zoči voči obavám a strachom znamená precítiť ich a vypustiť. Výsledkom bude uvoľnenie ako aj určitá odolnosť voči rôznym obavám z ľudí.
Mozog aktivuje svoj poplašný systém, keď predpokladá separáciu ale aj vtedy, keď prebieha. Keďže dieťa sa postupne vyvíja, mení sa aj forma obáv a strachov, ktorou si prechádza . Medzi bežné obavy detí v jej veku patrí to, že sa ocitnú niekde sami, a preto to môže viesť k hľadaniu spoločnosti, aj keď si v hre samotnej si vystačí aj sama so sebou. Teda napríklad ak dieťa nechce ostať v detskej izbe a chodí sa hrať tam, kde sú rodičia. Môže hovoriť o smrti a obávať sa vecí, ktoré by jej mohli uškodiť, napríklad pri dopravných nehodách . A potom je to aj strach z tmy, ako súčasť vývojového osamostatňovania, čo sa môže práve diať spôsobom, ktorý vaša dcérka prežíva. Vašou úlohou je počúvať ju a uznávať jej, že sa bojí, pomôcť jej byť opatrnou, nájsť si svoje uvoľnenie (napr. slzy) alebo odvahu (zobrať si postavičku rozprávkového hrdinu, spomenúť si, čo by v tomto momente urobil nejaký jeho idol).

Samotný čas korony je vlastne udržiavanie vzdialenosti od druhých, nemôže sa stretávať s deťmi ako predtým... Ak je citlivá ide o stres, ktorý na ňu vplýva. Tu najviac pomôže obmedziť púšťanie správ a obozretnosť ,s ktorou pred ním o ťažkých veciach rozprávate. Ubezpečenie, že situácia má svoj priebeh a raz sa skončí. Zdôrazňujte, že viete, čo robiť, aby sa vám nič zlé nestalo.

Schopnosť samostatne sa upokojiť je možné získať pomocou skúsenosti, teda tréningu. V prvom kroku je preto dôležité dať dcérke najavo, že dôverujete jej schopnosti zvládnuť zaspávanie aj spánok. Vaša láskavá rozhodnosť jej pomôže postaviť sa svojim strachom.

Okrem dcérinho nastavenia na samostatnosť, dôležité sú aj podmienky, ktoré podporujú lepší spánok. Ako na to?
Nastavíte večernú rutinu na 20 až 30 minút a dodržíte ju. Pravidelnosť je upokojujúca. Všímajte si, čo robí pred spaním. Má obľúbené hračky, s ktorými spí? Napráva si špeciálne periny? Cieľom je vytvoriť jej pocit, čo najpríjemnejšieho bezpečného prostredia. K tomu patria aj jasne odkomunikované pravidlá zaspávania:

Dcérka bude zaspávať sama pri otvorených dverách. Nesmie z izby odísť.
Nastavte si spolu čas uistenia. Povedzme, že každých 10 minút sa vrátite do izby skontrolovať či je v poriadku a uistíte ju, že ste stále poblíž. Nehovorte s ňou viac ako 2 minúty. Do izby sa vracajte podľa dohodnutého času, nie na dcérkine zavolanie. Vraciate sa v dohodnutom intervale až dokým nezaspí.

Podporujte ju svojou istotou, že postupne spolu zvládnete aj tento strach.

Prajem trpezlivosť a príjemné dni.