Dobrý deň,
chcela by som poradiť ohľadom 6 ročnej dcérky. Vždy bývalá viac dominantnejšia voči iným deťom a aj k svojej trojročnej sestre je taká. Stále potrebuje dirigovať každého a keď nemôže, tak hneď chytí nervy. To sme ešte ako tak vedeli riešiť, ale od kedy sa nechodí do škôlky, tak je to horšie.
Zostala dosť agresívna ku každému v našej domácnosti. Bývame u mojich rodičov. Keďže sa teraz nedá chodiť von ako boli deti zvyknuté a ani žiadny kontakt s inými deťmi nemajú, tak je to pre ne dosť ťažké. A samozrejme aj pre nás, lebo každý deň musíme niečo vymýšľať, aby sme ich nejako zabavili. Inak sa iba hádajú.
Keď jej niečo zakážeme, tak hneď reaguje krikom a útočí na nás. Štípe nás, udiera, pľuje, kope. Keď ma niečo po ruke, tak to po nás hodí.
Snažíme sa reagovať kľudne, ale toto ju ešte viac rozhnevá. Potom na mňa kričí, že som zlá a nechutná mama a že ma neľúbi. To ma síce zabolí, ale vždy reagujem tak, že jej poviem, že ja ju ľúbim stále.
Len takéto stavy má aj 5x za deň a nie vždy sa dá nato reagovať s kľudom. Aj ja občas vyletím a nakričím na ňu. A teraz sa deje to že tá mladšia začína opakovať po nej.
Ako sa máme k tomu postaviť?
Ako máme reagovať, keď zase vybuchne?
Ako sa dá všetkému predísť, aby sa to nedialo?
Neuprednostňujem ani jednu dcéru pred tou druhou. Keď sa chce pritúliť, tak si ju zoberiem a túlime sa. Nerobím medzi nimi rozdiel. Inak je to veľmi múdre a šikovné dievčatko. Keď sme vonku, tak sa nič také nedeje. Iba keď sme doma.
Aký je Váš názor?
Ďakujem za radu
Dobrý deň,
situácia, ktorou si momentálne prechádzate je veľmi náročná a je úplne pochopiteľné, že aj vy niekedy nevládzete odpovedať pokojne. No napriek tomu na základe popisu usudzujem, že ponúkate to najdôležitejšie a tým je pochopenie dcérky, respektíve oboch detí.
Správanie Vašej 6 ročnej poukazuje na intenzívne prežívanie zmeny, ktorá nás všetkých zastihla. Agresiou uvoľňuje vnútorné napätie, keď už ho nezvláda konštruktívne spracovať. Preto zažívate zvýšené množstvo útokov pritom, keď dávate hranice jej nevhodného správania. Tým, že ju limitujete, podporíte uvoľnenie prebytočného, vnútorného napätia. Čiže užitočne pomáhate, aby uvoľnila ťaživé pocity. Tým, že jej súčasne dávate spätnú väzbu, že ju máte radi aj s týmto správaním, vytvárate priestor k bezpečnému vysporiadaniu sa so situáciou. Prehlbujete jej dôveru voči vám.
Vie, že ste pre ňu oporou, i keď jej nedovolíte pokračovať v nevhodnom správaní. Inými slovami svojim prijímajúcim a pevným (limity nevhodnému správaniu) postojom ju učíte, že je dôležité emócie vypočuť a správanie zmeniť na konštruktívne. Preto ak vám ubližuje povedzte jej pokojným, ale dôrazným hlasom: „Nepáči sa mi, že ma biješ, a chcem, aby si okamžite prestala. “ Keď sa upokojí dodajte, že by ste rada vedela, čo ju rozčúlilo. Skúste sa jej popýtať, kde cíti tú silu , ktorá z nej vybuchuje. Môžete jej povedať či sa chce učiť ako ju skrotiť. Povedzte, že jej môže rozkazovať, ak sa podobá nejakému zvieratku. Napríklad pes, ktorý breše, hryzie, skáče. A nech ho zaženie do búdy, nech nešteká, neskáče ten pes cez ňu. Potom by mohla namiesto toho hovoriť, o tom čo v konflikte potrebuje. Tým by nikomu neublížila a mohli by ste vyriešiť čo treba. Nakoniec pridajte uistenie. Napríklad spôsobom: „ Vidíš a je po zlostnom výbuchu. Vždy skončí a prichádza pokoj a uvoľnenie. My to spolu zvládneme.
Na agresiu iste pomôže upevňovanie sebavedomia. Preto skúste niekoľkokrát do dňa dcérku „zaskočiť pozornosťou“. To znamená v nečakanej chvíli jej prejaviť lásku jednoduchým spôsobom, ktorý je jej blízky. Napríklad ju objímete, chvíľu sa zaujímajte, čo robí, spýtajte sa jej na názor.
Nezabudnite oceňovať každý malý pokrok v akejkoľvek spolupráci , hovorte jej čím je pre vás dôležitá. To všetko ju povzbudí ku konštruktívnemu správaniu a vytvára v nej väčší pocit sebaistoty.
Držím palce a prajem trpezlivosť.
Martina Vagačová
tel: 0903 159 488
mail: vagacova@efektivne-rodicovstvo.sk
https://efektivne-rodicovstvo.sk/