Ako reagovať na sebaubližovanie si u 6 ročného syna?

Dobrý deň,

ďakujem za prejavenú dôveru a chápem, že správanie, ktoré synček prejavuje je veľmi znepokojujúce.

Vzhľadom na to, ako popisujete správanie a intenzitu emočného prejavu zdá sa, že ide o vysokú citlivosť vnímania. Potreba uvoľniť intenzitu je pochopiteľná a intuitívne zameraná na úľavu plačom, pretože ide o najúčinnejšiu formu uvoľnenia.

To, čo bežnému človeku pripadá ako priemerný podnet, pre synčeka je dávno za hranicou. Respektíve vníma neporovnateľne viac ako je bežné a jeho mozog nezvláda všetko spracovávať, preto ventiluje pretlak správaním.

Navonok to zjavne komunikuje až vtedy, keď mu došli sily ako si pomôcť sám. Je to stav úplného zaplavenia emóciou, a preto sa s ním vtedy nedá už nič riešiť. Trvá to dlho, lebo veľa naukladal a uvoľňuje pri výbuchu postupne všetko. Je možné len pri ňom byť a zabraňovať ubližujúcemu správaniu. Dávať hranicu, tak ako to robíte. Keď už je pokoj ponúknite uistenie na spôsob : Poď objímem ťa, mám ťa rada aj s týmto. Je to náročné, ale spolu to zvládneme.

Keď má dobrú chvíľu, je v pokoji, skúste ponúknuť napríklad nácvik uvoľňovania pomocou dýchania: hlboký nádych do brucha a pomalý výdych akoby cez slamku (na začiatku mu ju môžete dať).

Alebo hry, ktoré vyvolávajú smiech, ktorý účinne uvoľňuje frustráciu. Napríklad “ hádzanie“ do perín, naháňanie sa s tým, že ja ťa dobehnem a potom ťa už nikdy nepustím a necháte ho vyšmyknúť sa, on bude bežať ďalej a smiať sa.

Dôležité je však pomôcť s podstatou problému intenzívnych prejavov. Odporúčam odbornú pomoc detského psychológa.

Keďže mám málo informácií, môžem len hádať a domnievať sa, že Váš synček sa potrebuje naučiť byť v kontakte so svojim vnútrom, vnímať a spracovávať emócie, aby zvládal regulovať ich silu a konštruktívne ju vedel presmerovať .

Držím palce, aby ste našli úľavu pre syna a jeho citlivosť sa mu stane prednosťou, ktorá mu prinesie novú perspektívu života.

Pekný deň.