Dobrý deň,
máme 2 deti - 9 a 2,5 ročné. Problém máme s 9 ročným synom. Začalo to v čase prvej pandemickej vlny. Syn začal by strašne drzý, vzdorovitý. Vždy chce mať posledné slovo.
Snažíme sa už vyše roka s ním jednať po dobrom, neustále mu vysvetľujeme, že jeho správanie je zlé, nevhodné, že sa dieťa k rodičovi takto nesmie správať. On by nám chcel rozkazovať, ale to proste nejde. Neurobí nič, celkom nič, o čo ho požiadame (napr. vyložiť umývačku, vyniesť smetí a pod.).
Skúšali sme ho rôzne motivovať, no nezaberá ani to. Stále je drzý. Keby sa takto ku mne správal niekto cudzí, tak na neho ani nepozriem. Hľadali sme príčinu v škole a aj u nás doma. Na nič sme však neprišli.
Skúšali sme aj metódu vyzdvihovať všetko dobré, čo robí, ale je toho žalostne málo. Dáva si podmienky typu napr. upracem izbu, keď vy mi dáte ... Takto to však nemôže fungovať.
Skutočne z toho nervového vypätia sa mi zhoršili zdravotné výsledky a hrozí mi operácia. Nevhodné správanie staršieho syna veľmi zle pôsobí aj na mladšie dieťa. Problém je aj v tom, že si veľmi začal vymýšľať a vyhrážať sa nám, že ak mu nedáme, čo chce,tak povie,že ho napríklad bijeme alebo podobné výmysly.
Aj zo školy príde s úlohami a doma mu 5x povieme,aby čítal článok a on nič,vôbec, že nebude a hotovo. Že prečo by mal. Aj pri týchto situáciách dookola vysvetľujeme, no bezvýsledne.
Čo nám odporúčate?
Ako máme reagovať?
Ďakujem
Dobrý deň,
popisujete zmenu správania od času pandémie, ktorá je zmenou a výzvou nielen pre nás dospelých, ale najmä pre deti. Správanie vášho syna poukazuje na intenzívne prežívanie tejto zmeny. Na rozdiel od nás dospelých, má menej dokonalé nástroje na jej zvládanie. Tým, že každý sme jedinečnou bytosťou, odpovede na frustráciu sú rôzne. Syn svojou drzosťou a rozkazovaním uvoľňuje vnútorné napätie, keď že ho už nezvláda konštruktívne spracovať. Robí to práve voči vám rodičom, pretože vy ste jeho najväčšie bezpečie a istota, teda šanca, že ho pochopíte a pomôžete mu.
Preto ak niečo od neho potrebujete najprv sa zaujímajte o to, čo robí. Vojdite do jeho aktuálnej činnosti. Až potom predostrite svoju požiadavku o tom, čo chcete, aby spravil, a to bez toho, že by ste ho kritizovali, dohovárali alebo vyčítali. Jasne vyjadrite svoju potrebu. Inými slovami, svojim prijímajúcim a jasným postojom ho učíte, že je dôležité pochopiť svoje prežívanie a správanie zmeniť na konštruktívne.
Preto ak vás ignoruje či je drzý, povedzte mu pokojným, ale dôrazným hlasom: „Nepáči sa mi, že sa tváriš, že tu nie som a akože ma nepočuješ. Takto si sa donedávna nesprával. Niečo ťa naozaj musí trápiť a ja by som rada vedela ako ti môžem pomôcť. “ Takto ho podporíte, aby vyjadril ťaživé pocity a nepotláčal ich. Tým, že mu súčasne dávate spätnú väzbu, že ho máte radi aj s týmto správaním a chápete, že za týmito nevhodnými spôsobmi je nejaká pravdivá potreba. Napríklad môže mať strach o niekoho, je zneistený tým, či ste ako rodina v bezpečí, chýbajú mu kamaráti,... Akonáhle bude komunikovať, je potrebné ho vypočuť bez akéhokoľvek posudzovania. Uznaním toho, čo prežíva mu nedávate súhlas k akémukoľvek správaniu. Dávate mu najavo, že chápete, čo sa s ním deje. Tým vzbudzujete u syna dôveru a ochotu hľadať spoločne s vami riešenia. To ho následne povedie k spolupráci s vami, pretože vám môže dôverovať. Ochota prispieť k spoločnému dobru, vykonaním práce bude oveľa väčšia.
Inšpirácie k spolupráci nájdete v knihe Ako prežiť rodičovstvo, ale aj na tematických prednáškach, ktoré sa konajú počas školského roka.
Informácie nájdete na www.martina.vagacova.sk
Držím palce!
Martina Vagačová
tel: 0903 159 488
mail: vagacova@efektivne-rodicovstvo.sk
https://efektivne-rodicovstvo.sk/