Ako reagovať na jedovaté plačlivé trojročné dieťa?

Zodpovedané
24. júl 2020

Dobrý deň,

mám trojročné dieťa, ktoré je extrémne uplakané. Zatiaľ nerozpráva, aj keď sa snaží. Po trojročnej prehliadke vyzerá všetko v poriadku. Keďže má oneskorený vývin reči, tak nás pediatrička poslala na neurológiu a logopédiu.

ORL sme absolvovali a je mu odporučené vybratie nosných a krčných mandlí. Ostatné vyšetrenia nás ešte čakajú.

Syn za všetko plače a hádže sa o zem. Keď ide na hojdačku a niekto iný ju obsadí, tak kričí, uteká a hodí sa o zem. Takto to je aj s hračkami. Stačí, že iné dieťa sa pozrie na hračku, ktorú má, tak on ju zahodil, uteká a hodí sa o zem.

Chodí do jasiel a dáva tam zabrať. Porozumenie ma, ale rozumie len tomu, čomu chce rozumieť. Som už zúfalá z jeho chovania. Neustále plače, keď nie je po jeho vôli. Nerozmaznávam ho. Dostane aj na zadok, ale nič nepomáha.

Od septembra má ísť do škôlky, ale bojím sa, že mi ho do týždňa vrátia.

Ako ho mám zvládať a naučiť ho, aby inak reagoval?

Vôbec sa nevie brániť a zabojovať o danú vec. Radšej sa s krikom šmarí o zem.

Ďakujem

Dobrý deň,

na základe vášho popisu problému môže isť o intenzívne správanie na základe vývinového štádia smerom k samostatnosti a sebauvedomovania. Typickým prejavom je vami popisované hádzanie sa o zem a krik, ktorým uvoľňuje bezmoc a frustráciu z toho, že nedokáže ovplyvniť dianie okolo seba.

Deti v tomto období zažívajú denne veľa silných emócií. Cítia sa vystrašené, bezmocné, nahnevané, žiarlivé...Keď sú v pohode a relatívnom pokoji spracujú ich počas svojich hier. Hra je totiž nástroj cez, ktorý sa deti vo veku vášho syna, učia. Preto pomoc vášmu synčekovi „vy-hrať“ svoje veľké vnútorné emočné napätia mu umožní ich vyriešiť. Vaše dieťa nedokáže ešte tieto silné emócie pomenovávať slovami (mimochodom ako mnoho dospelých). Ale môže ich symbolicky zahrať a vyriešiť. Aj bez potreby o nich hovoriť.

Smiech najúčinnejším spôsobom uvoľnenia stresových hormónov, rovnako ako slzy. Navyše pritom zažije zábavu. Príkladom môže byť naháňanie, kde ho necháte sa vyšmyknúť a on stále uteká a sa smeje, zápasenie s otcom.

Pred spánkom si ešte prejdite deň a pristavte sa pri situáciach, ktoré boli milé, príjemné aj náročné . Pristavte sa pri momentoch, kedy sa hneval a hodil o zem. Popíšte ako ste to riešili, že vlastne prežil moment zúrivosti, bezmoci, neistoty... a potom bolo zasa všetko v poriadku. Pri príjemných zážitkoch sa zastavte a dlhšie rozoberajte emóciu, ktorú prežil.
Ukončite rozhovor pri takejto príjemnej emócii. Tým si jeho mozog zapamätá, že okrem ťaživých chvíľ boli aj príjemné a milé a postupne sa bude meniť jeho vnútorný pocit smerom k sebaistote. Toto samozrejme vyžaduje čas a vašu trpezlivosť.

Čo sa týka spôsobu výchovy rešpektujúci a láskavý prístup s jasnými hranicami podporia Vášho synčeka a jeho zdravý vývoj. Jedným z týchto prístupov je aj Efektívne rodičovstvo.

Držím palce.