Dobrý deň,
máme skoro trojročnú dcérku, ktorá je verbálne zdatná a šikovná čo sa týka hygieny a obliekania. Dcéra je od malička náročná, bola veľmi uplakaná. Máva scény s návalmi zlosti, afektne plače.
Nebijeme ju, nekričíme po nej, nestrašíme ju a nevydierame. Nerešpektuje nás a často sa nám vysmeje. Povie nám, že nebude poslúchať a nechce to urobiť.
Keď jej niečo rozkážeme splniť, alebo niekam ísť, tak spusti afektné plače, pripadne sa zanáša. Alebo sa začne kúsať do ruky a to ju aj upozorníme predtým, že sa blíži koniec činnosti a potom pôjdeme tam a tam.
V podstate nič nám z pozitívnej motivácie nezaberá. Kúpila som knihy napr .s kamarátkou Terkou, kde si prechádza hnevom. Prípadne jej rozprávam rozprávky, kde rozoberáme situácie, v ktorých bola a hovoríme si, ako sa mala hlavná hrdinka správne zachovať.
Počas záchvatu hnevu nemá záujem o spoločnosť, pomenovanie emócie. Keď ju chcem objať, alebo jej niečo povedať, tak sa ešte viac nahnevá a uteká za otcom. Povie, že nechce/neľúbi maminku.
Išli sme cestou nepotláčania emócii a prerástlo to do obludných rozmerov, kedy dcéra reve absolútne za všetko, keď nie je po jej. To už podľa mňa začína hraničiť s rozmaznanosťou a nie s tým, že by mala zo seba vypustiť emócie.
Ako máme reagovať?
Čo mám odporúčate?
Ďakujem
Dobrý deň,
pokúsim sa priblížiť, čo sa u vás s dcérkou deje. Správanie dcérky je len kódovanou správou o tom, čo prežíva. Preto nejde o nerešpektovanie rodičov, ale o náročné obdobie osamostatňovania sa a sebauvedomovania. Je to čas sprevádzaný veľkou neistotou a frustráciou. Keďže nedokáže ešte slovne verbalizovať svoj stav, používa intenzívne slová a správanie, ktoré sa nedajú prehliadnuť. Nechce Vám ubližovať, ide o impulzívnu reakciu.
Predtým než odpoviete na jej reakciu, skontrolujte v akom ste rozpoložení a spravte niečo pre svoje upokojenie ak treba.
Potom skúste použiť hru na prelomenie odporu k činnosti, ktorú potrebujete, aby urobila(prestať sa hrať a odísť). Použite hru, ktorá vyvolá smiech. Napríklad: Čože ty nechceš ísť von? Tak ja ťa chytím a zoberiem ťa na plece ako vrece zemiakov a odnesiem ťa tam kam treba. Hovorte to vtipným tónom a zakrádajte sa smerom k nej. Ona sa môže začať smiať a utekať. Takto sa uvoľňuje napätie, ktoré by inak využila na slovný boj s vami.
Potom miesto príkazu ponúknite či sa dnes oblečiete strigôňskym alebo princeznovským spôsobom. Detský mozog v tomto veku rozumie cez hru. Dospelácka logika je mu cudzia. Využívajte teda na pomoc prostredie a postavy, ktoré pozná a ktoré sú pre ňu motivačné. Im dôveruje.
Základom práce s ňou v tomto náročnom čase je pristupovať k dcérke s pokojom, pretože to pomáha aj jej sa upokojiť. Váš pokoj jej dáva signál, že chápete a viete, čo sa s ňou deje, a preto ju aj úspešne prevediete týmto silným stavom. Samozrejme zastavujete akékoľvek nevhodné správanie, ale sprevádzate emóciou. Keď sa dcérka upokojí prejdite si, čo ju vlastne naštvalo, čo potrebuje a podporte ju v hľadaní konštruktívneho riešenia. Potom ju veďte k náprave toho, čo treba dať do poriadku.(ospravedlnenie, upratanie).
Buďte trpezlivá. Zmeniť správanie v tomto veku chce čas a vytrvalosť.
Viac o tomto období nájdete aj v mojej knihe Ako prežiť rodičovstvo: láskavý sprievodca rešpektujúcim prístupom.
Prajem príjemné dni.
Martina Vagačová
tel: 0903 159 488
mail: vagacova@efektivne-rodicovstvo.sk
https://efektivne-rodicovstvo.sk/