Dobrý deň,
mám 9 ročného syna, ktorý už od malička za všetko očakáva uznanie, neskonalú vďaku a velebenie doslova do písmena. Napr. situácia z dnešného rána. Išla som nakúpiť v rámci prechádzky s polročným synom. Starší syn a dcéra ostali doma. Keď som prišla, tak vybehol mi sám od seba naproti k výťahu a zobral tašky, za čo som sa ku hneď poďakovala. Neprešlo ani 10 minút a prišiel opäť. "Bolo odo mňa milé, že som ti pomohol." A o ďalších 15 minút opäť. " A mimochodom nemáš za čo, že som ti pomohol.
Takto je to odjakživa. Je prvorodený, stále sme ho pochválili, poďakovali. Aj teraz to tak robíme. Je pravda, že som už viacej kritická, ale rovnako na oboch starších najmä čo sa týka školy a poriadku.
Ako reagovať v takejto situácii?
Väčšinou sa snažím ignorovať, no dnes som už vybuchla.
Ďakujem
Dobrý deň,
nie je pochvala ako pochvala, a preto sa mnoho rodičov presne tak ako vy dostáva s deťmi do úzkych. Problém je v tom, keď je chvála zameraná na výkon teda i „správne“ správanie, ktoré neodzrkadľuje jedinečnosť dieťaťa. To je žiaľ to, čo zväčša od okolia dostávame, a preto to aj odovzdávame ďalej. Neuvedomujeme si, že takáto chvála podmieňuje naše vzťahy a vedie nás k porovnávaniu sa s druhými a súťaženiu s nimi. Naša sebaistota je týmto podkopáva, lebo všetci viem, že vždy sa môže na svete nájsť niekto, kto je v danej veci šikovnejší. Nie sme schopní byť dokonalí, to nejde. A tak pochvala tohto druhu nás viac zneisťuje a zaplátavame to len väčším a väčším úsilím o dokonalosť, čo je v podstate márna snaha. Okrem toho to prináša veľkú frustráciu a zvyšuje rivalitu medzi súrodencami.
Preto sa treba zamerať na chválu, ktorá buduje sebavedomie. Voláme ju povzbudzovanie a podpora. Ako na to? Odpoviem citátom z mojej knihy Ako prežiť rodičovstvo, láskavý sprievodca rešpektujúcim prístupom.
Nevyhnutným predpokladom povzbudzovania je váš dôverujúci postoj k dieťaťu. Znamená to, že veríme v jeho jedinečnú výbavu a vrodenú chuť učiť sa, teda rozvíjať sa. Dôverujeme, že ono najlepšie vie, kedy, ako a na čom pracovať, ako sa pohnúť k ďalšiemu kroku. Ako sprevádzajúci rodičia sa k dieťaťu správame s rešpektom, čo sa prejavuje najmä v empatickej komunikácii.
Postoj k synovi či dcére preverí zopár jednoduchých otázok: Prijímame dieťa so všetkými jeho osobnostnými črtami, a teda aj s chybami? Alebo ho vidíme skôr také, aké ho chceme mať, aké by mohlo byť?
Či je naša odpoveď taká alebo onaká, nemení nič na skutočnosti, že jedine bezvýhradné prijatie a podpora jedinečnosti dá dieťaťu pocit, že si ho ceníme a milujeme so všetkým, čo k nemu patrí. Dieťa prirodzene dôveruje rodičovi, ktorý rešpektuje jeho jedinečnú osobnosť. Rešpektujúci postoj sa prejaví u dieťaťa aj tým, že sa správa s rešpektom k iným.
Ak k dieťaťu pristupujeme ako k ľudsky rovnocennému partnerovi, zaujímame sa o jeho skutočné prežívanie. Potom kontrolu nahradíme tým, že prenecháme adekvátnu zodpovednosť dieťaťu. Namiesto chvály a odmien mu ponúkneme uznanie a ocenenie. Nebudeme naliehať, aby zdokonaľovalo svoje výkony, ale podporíme vzájomné spojenie spoločnými zážitkami, ktoré prehĺbia náš vzťah a sebadôveru dieťaťa.
Tipy ako povzbudzovať:
➔ Buďte úprimne zvedaví, pozorujte bez posudzovania. Dieťaťu tak dávate najavo záujem a uznanie, že je pre vás dôležité. Môžete ho napríklad požiadať o radu alebo oceniť, že má nápady, ktoré by vám nikdy ani na um nezišli.
➔ Buďte otvorení novým veciam a ochotní počúvať. Lepšie tak spoznáte svet vášho dieťaťa a dozviete sa, ako ho prežíva. Pýtajte sa, aký má pocit z novej aktivity, vyzdvihnite, že na ňu našlo odvahu, podporte ho, keď je pripravené začať.
➔ Nešetrite láskavosťou a priazňou, ktoré vytvárajú spojenie. Povedzte dieťaťu, že je vám s ním dobre, povzbuďte ho, keď sa mu nedarí, stojte pri ňom za každých okolností.
➔ Vyjadrujte uznanie a ocenenie. Dieťaťu tým sprostredkujete informáciu, že je užitočné a dôležité pre okolie. Pripomínajte mu, že ho milujete presne také, aké je. Oceňte, že stále skúša niečo nové, pretože sa všeličo pri ňom naučíte. Vyzdvihnite, keď sa vám podarí dohodnúť a spoločne vyriešiť náročnú situáciu. Všímajte si pokrok a zlepšenie aj v maličkostiach.
Silné puto pomáha zvládnuť všetky ťažkosti. Vzájomné spojenie stojí na tom, že primerane reagujeme na pocity a prežívanie dieťaťa. Necháme ho čeliť výzvam a podáme mu pomocnú ruku, ak si ju vypýta. Tým ho podporíme v budovaní odvahy a odolnosti. Dávajme si pozor, aby sme vlastným prežívaním nespochybňovali úsilie dieťaťa. Práve naša dôvera môže byť jazýčkom na váhach smerom ku konštruktívnemu riešeniu.
Povzbudzovanie je niečo, čo podporí každé dieťa v náročných chvíľach
Pekné dni!
Martina Vagačová
tel: 0903 159 488
mail: vagacova@efektivne-rodicovstvo.sk
https://efektivne-rodicovstvo.sk/