Ako reagovať, keď 21 mesačný synček chce biť psíka?

Zodpovedané
23. feb 2020

Dobrý deň,

máme 21 mesačného syna a maličkého psíka. Syn nášho psa miluje. Kŕmi ho, spia spolu, hladká ho, ale niekedy ho aj udrie.

Vedieme ho k láske ku všetkému živému. Vždy som mu vysvetľovala, pomenovala situáciu aj emóciu, nastavila hranicu. Vysvetľovala som mu, že zvieratko cíti bolesť. Avšak on sa začne smiať a zopakuje to. Keď mu chytím rúčku, aby som mu v tom zabránila, nazlostí sa, odíde a o chvíľku sa pokúsi opäť.

Má veľa dovolené, ale určité základne hranice ako napr. jedenie v stoličke dodržiavame bezproblémovo. Rozmýšľam, či takýmto spôsobom nestrháva pozornosť na seba, lebo vie, že v tomto prípade okamžite pribehnem. Venujem mu celkovo veľa času, má rôznorodé aktivity, je jedináčik.

Nič sa u nás nezmenilo za posledné obdobie. Jednoducho akékoľvek dohováranie a vysvetľovanie nepomáha. Bitie zvierat je pre nás neprípustné, a preto to väčšinou skončí tak, že sa po cca treťom pokuse syna buchnúť psa neovládnem a paradoxne dostane po zadku syn. Potom sa rozplače a prestane. Tento problém riešime cca dva mesiace a stalo sa to okolo 10x.

Zistila som, že nie je dobré, keď túto situáciu rozoberám pred synom s niekym iným. To syn hneď demonštruje ako to u nás vyzerá.

Ako máme túto situáciu riešiť?

Psík má 5 rokov a syna väčšinou ignoruje, alebo mu prejaví náklonnosť. Ale keď vidí, ako sa syn ide zahnať, skrčí sa a začne vrčať (snaží sa obrániť).

Ako to máme efektívne zvládnuť bez fyzického trestu?

Ďakujem

Dobrý deň,

ďakujem za podrobný popis vašej situácie, ktorá nie je jednoduchá a chápem, že Vás veľmi trápi. Zároveň výrazne podporujem, že nechcete situáciu riešiť fyzickým trestom, lebo synček by sa nenaučil , čo má robiť, aby naplnil nenaplnenú potrebu.

Váš syn sa nachádza v intenzívnom období vývoja, teda prechádza fázou sebauvedomovania, osamostatnenia, skúmania slobody a nezávislosti. Skúma aj svoje schopnosti, vplyv, hranice , slovom ako svet naokolo funguje.

Preto, keď buchne psíka robte aj naďalej to, čo doteraz, teda vyjadrenie jasného nie. Neočakávajte však, že sa mu to bude páčiť a ani, že bude situácii rozumieť. Nerozumie, že bitie druhých bolí . Chápe bolesť len v prípade, že ju prežíva. Nemá na to mozgovú výbavu. Jeho mozog je ešte pred dlhou fázou dozrievania a formovania potrebných prepojení na to, aby začal chápať prežívanie druhých osôb a odpovedať spôsobom, ktorý sa ho snažíte naučiť. Je však dôležité to, že vždy zareagujete zastavením bitia čím podporujete správne prepojenia v mozgu, ktoré sa v budúcnosti prejavia. Ak synček plače po vašom zásahu, je to v poriadku, účinne sa tým vyrovnáva s obmedzením, ktoré ste mu pevne a láskavo poskytla. Komunikujte súcit: „Viem, že sa ti nepáči, že ťa zastavujem.“ A nechajte nech si pri vás poplače, nedovoľte mu priblížiť sa k psíkovi. Keď skončí postarajte sa o psíka, pohladkajte ho a povedzte, že psíka sa dotýkame jemne. Prípadne psíka oddeľte do inej izby, aby mu syn ďalej neubližoval. Nedá sa od neho očakávať, že správanie nezopakuje.

Musíte to byť vy kto myslí na to, aby bol pes v bezpečí. Preto aj keď vidíte na synčekovi, že je rozrušený, neistý pomôžte mu s riešením situácie tým, že ho sprevádzate.

To znamená popisujete jeho stav a podporte regulované uvoľnenie emócie. Cielene sa s ním hrajte hry na uvoľnenie vnútorného nepokoja, teda tie pri ktorých sa nasmeje. Vankúšová vojna, naháňanie, kde ho nechávate sa vyšmyknúť a on uteká a smeje sa. Mnohým deťom pomáha húpanie, trampolína.

Veľa trpezlivosti a pochopenia pre synčeka prajem.