Ako postupovať s pomalým prvákom?

Zodpovedané
6. júl 2021

Dobrý deň,

chcela by som sa poradiť ohľadom môjho syna. Od času ako nastúpil do prvej triedy, tak neustále niečo riešime. Neriešime také tie zlé veci, že by bol agresívny. Práve naopak - syn je pomalý.

Podľa pani učiteľky učivo zvláda a ovláda super. Vedomostne je to ok. Začali sme chodiť do CPPPaP, ale chodíme tam len krátko. Vždy dlho čakáme na termín a medzitým mi príde xy správ od učiteľky. Stále niečo. Je to už pre mňa vyčerpávajúce.

Mám pocit, že to nezvládam ja. Momentálne som tehotná a je to pre mňa stresujúce. Preposielam správu od p. učiteľky:

Potrebujem Vás informovať o práci Lukáška tento týždeň. Ešte prvé dni týždňa to nebolo tak badateľné, ale včera a dnes bola jeho aktivita už ozaj nízka. Na upozornenia vždy naviaže aj očný kontakt aj náznak, že aktivitu ide začať/alebo v nej pokračovať, ale k práci príde tak jeden raz z desiatich (to naozaj nezveličujem). Aj pani vychovávateľka si všimla, že tento týždeň pri aktivitách aj u mňa na vyučovaní začal vydávať rôzne zvuky (autá, vŕtačka a iné). Po upozornení prestane ale o chvíľu začne znovu. Doteraz sme si nič také nevšimli. Neviem či ostáva nervózny po upozorneniach, alebo keď si všimne, že deti už prechádzajú na inú aktivitu a on má pred sebou prázdnu stranu, ako napr. dnes z matematiky, ale stáva sa že sa zvláštne hojdá na stoličke, chytá sa v rozkroku. Pýtam sa ho viackrát, či potrebuje ísť na wc a väčšinou odpovie nie a potom dobehne, že už sa mu aj ťažko rozpráva ako potrebuje čúrať. Dnes pani učiteľka z dozoru na chodbe za mnou prišla, že je Luky na wc vyzlečený a trochu mal okakané trenky. Povedala som mu nech si ich vyzlečie, nech nie je v špinavom, tak ostal len v teplákoch. Neviem, či je to len zhoda okolností, alebo vnútri niečo rieši, čo sa mu nedarí spracovať. Považujem ale za potrebné, aby ste o tom vedeli.

Ďalšia správa iný deň:
Budem si značiť koľko prác nestíha. Bolo to 10 príkladov z matematiky. Za 20 minút mal napísanú polovicu. Väčšina mala do 10 minút odovzdané.
Viem, že mu aktivity idú pomalšie, ale hodina pokračovala a nemôže zvyšok triedy toľko čakať na jedného.

Aký je Váš názor a čo nám odporúčate?

Ďakujem

Dobrý deň,

podľa správ od pani učiteľky to skutočne poukazuje na to, že je zneistený a málo si verí. Keďže nemám žiadne informácie ohľadne jeho osobnosti ani predstavu o vašej rodine v zásade nemám na čom stavať.

Preto popíšem len niekoľko možných predpokladov, ktoré by mohli ovplyvňovať jeho duševnú pohodu.

Syn môže byť zamestnaný obstarávaním svojho začlenenia sa do kolektívu, to znamená pocitu bezpečia a prijatia. Pokiaľ tieto nie sú pre neho vyriešené, sústredená práca je druhoradá.

Vydávanie zvukov môže naznačovať uvoľňovanie frustrácie z toho, že sa mu nedarí pracovať tempom, ktorým idú spolužiaci.

Zároveň aj príchod súrodenca môže u neho vyvolávať nešpecifický nepokoj z prichádzajúcej radikálnej zmeny.

Čo mu v jeho situácii môže pomôcť je podporiť jeho sebavedomie, dodať odvahu. Preto sa skúste zamerať na ocenenie jeho snahy, akéhokoľvek pokroku, a to špecifickým vyjadrením. Povedzte napríklad: „Zdá sa, že v škole sa ti darí správne plniť zadané úlohy a trpezlivo vypracovávaš zadania. Chce to asi veľa trpezlivosti a sústredenia, aby sa ti podarili. Je to tak?“ Týmto spôsobom mu dáte najavo, že činnosť, ktorú robí je dôležitá, keďže aj vás dospelého zaujala. Prejavujete záujem, čo ho povzbudí a potvrdí aj zmysluplnosť toho, čo robí. Najmä sa môže podeliť o tom, čo je pre neho na učení zábavné a dôležité. A súčasne aj spomenúť to, čo ho stresuje a spomaľuje.

Budete mať možnosť vojsť do jeho sveta, odhalí vám kus seba, porozumiete viac z toho, čo sa s ním deje. Takto môžete podporiť jeho sebadôveru a tým aj istotu, že si vie v živote v niečom poradiť. Týmto spôsobom ho aj viete posmeliť v situáciách ako napríklad keď niečomu nerozumie a ide mu to pomaly. Povedzte mu: „Máš pred sebou papier s mnohými príkladmi a niekedy nevieš, čo skôr? Skús prvé, čo ťa napadne a zistíš, či to bol dobrý nápad. Tak to robíme všetci... „

Viac k povzbudzovaniu nájdete tu https://efektivne-rodicovstvo.sk/wp-content/upl... ako aj v knihe Ako prežiť rodičovstvo.

Ak nevie veci vyjadriť slovne, môžete vyskúšať hru na príbehy s kamarátmi zo školy, a to za pomoci plyšákov, figúrok, zvieratiek či autíčok. Príbehy, ktoré sa zahráte môžu napovedať o tom, kde potrebuje porozumenie a podporu.

Snažte sa ho veľa počúvať bez vysvetľovania, posudzovania a nevyžiadaných rád. Len vnímať jeho svet, to ako rozmýšľa a sprevádzať ho pri hľadaní konštruktívnych riešení.
Dôležité je, aby ste mu dôverovala a upokojila sa. Vaše dieťa má v sebe výbavu, s ktorou školu určite zvládne. Ak potrebuje v niečom posilniť, odborníci by vás mali nasmerovať.

Držím palce!