Dobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom môjho dvojročného dieťaťa.
Mám pocit, že ho nemám pod kontrolou. Snažím sa stanovovať pravidlá, stále mu vysvetľujem a dúfam, že to zaberie. Občas mám úspech. Ale čo sa týka búchania si hlavičky, tak nič nepomáha.
Dieťa od malička nosím a venujem sa mu.
Ako určím hranice dieťaťu, ktoré ešte nerozpráva?
Ja urobím nono. Keď to nepomáha, tak odpútam pozornosť. Keď je plač, tak sa snažím upokojiť tiež odpútaním pozornosti, alebo ho vezmem na ruky. To búchanie hlavičky je však najhoršie. Búcha ju o zem, o stenu.
Ako odučím dieťa, aby si nebúchalo hlavičku?
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
keď je dvojročné dieťa v emočnej nerovnováhe, potrebuje pokojného a láskavého dospelého, ktorý ho upokojí a pomôže mu cítiť sa bezpečne. To znamená, že dieťa sa postupne, počas niekoľkých rokov, naučí samoregulácii, keď sa jeho rodič ovláda a pomáha mu cítiť sa bezpečne, pochopené a prijaté so všetkými pocitmi. Môže tomu napomôcť aj vytvorenie špeciálneho miesta, ktoré si pomenujete napríklad: „Hniezdočko radosti“.
Takže keď je vaše dieťa v intenzívnej emócii, zoberte ho do „Hniezdočka radosti“ a pomôžte mu cítiť sa bezpečne, pokojne a pochopené. Akonáhle si dieťa zvykne na upokojenie na tomto útulnom mieste, začne ho používať a môže prestať s búchaním hlavičky.
Rozhodnite sa, kde si toto miesto vytvoríte. Potom ho spolu s dieťaťom zariaďte tak, aby bolo upokojujúce. Základ tvorí tulivak alebo mäkučký koberec, vankúše.... Potom aj ďalšie veci, ktoré pôsobia upokojivo: Fotka vašej rodiny, plyšové zvieratká, knihy o emóciách, pohár s trblietkami, bublifuk (fúkanie spôsobuje hlbšie a pomalšie dýchanie), zmyslové tabuľky (rôzne typy povrchov, šuchotavé materiály).
Tento postup ukazuje dieťaťu, že emóciu treba prijať, odventilovať, ale bezpečným spôsobom.
Nech sa darí!
Martina Vagačová
tel: 0903 159 488
mail: vagacova@efektivne-rodicovstvo.sk
https://efektivne-rodicovstvo.sk/