Ako odnaučím skoro trojročného chlapca od držania sa za ruku počas noci?

Dobrý deň,

samostatné zaspávanie je možné synčeka naučiť, ale potrebuje to svoj čas. Začnite tým, že mu vysvetlite, čo sa bude diať. Urobte to pred spaním tak, že mu zahráte malú hru s plyšovými zvieratami a ukážete, čo sa bude diať.

Plyšová mama povie: „Je čas ísť do postele.“ Plyšové dieťa žiada o držanie ruky a škrabkanie. Mama hovorí, že bude ležať vo svojej postieľke a ona ho bude držať za ruku v jeho posteli. Dieťa plače, ale mama ho drží a dieťa sa usadí a spí. Mama je pritom podporná:
„Viem, že rád zaspávaš vedľa mňa .... je čas spať v posteli sám... Som priamo tu s tebou pri tvojej posteli ... môžeš plakať, koľko chceš. ..Držím ťa ... dokážeš sa to naučiť. “

Ostanete pokojná a láskavá a trváte na tom, že je čas spať. Vaše dieťa sa stotožní s malým plyšákom a uvidíte, že si nakoniec ľahne do postieľky alebo postele a ide spať. Môžete to plyšákové predstavenie urobiť tak zábavné ako chcete, a s plyšovým dieťaťom tak vytrvalým, ako chcete, ale ubezpečte sa, že mama dieťa vždy ubezpečí, že tam je, a koniec bude vždy taký, že malý spokojne zaspí.

Používajte krátke vety, ktoré môžete opakovať napríklad v noci:
"Keď je tma, spíme .... Keď je svetlo, príde pre teba mama a otec!"
Potom začnite pomaly.

Začnite (po večernej rutine) tým, že syn sa bude držať vašej ruky, kým nezaspí - neľahnite si vedľa neho. Sedíte vedľa jeho postieľky. Ak je to možné, využite čas na čítanie alebo na počúvanie hudby.

Akonáhle si zvykne týmto spôsobom zaspávať, ďalšou fázou je pohladkať ho, ostať vedľa postieľky, ale bez toho, že vás drží za ruku. Často pomôže deťom dať v tomto okamihu veľké plyšové zvieratko alebo vankúš, ktorý im nahradí vašu ruku. Deti sa rady krútia okolo veľkého plyšového zvieraťa. Na začiatku budete pravdepodobne musieť sedieť dostatočne blízko pri ňom, aby sa vás mohol krátko dotknúť.

Nakoniec začnite sedieť stále ďalej a ďalej, až kým nebudete za dverami spálne. Možno budete schopná čítať pomocou baterky; určite môžete počúvať hudbu. Ak sa vaše dieťa pokúsi posadiť do postele, jednoducho mu v monotónnej podobe pripomeniete, že je „Čas spánku, ľahni si, prosím“. Ďalšou variáciou tohto procesu môže byť aj tichý pohyb po miestnosti napríklad so skladaním bielizne, zatiaľ čo syn zaspáva. To poskytuje pocit bezpečia, bez toho, aby závisel od vašej fyzickej blízkosti. Potom môžete z miestnosti odísť na dlhšie a dlhšie obdobia, počnúc tým, že budete sedieť priamo pred jeho dverami s dobrou knihou.

Pravdepodobne zistíte, že niekedy potrebuje, aby ste sa ho opäť dotkli. To je v poriadku, nebude to sabotovať vašu celkovú dynamiku, pokiaľ sa nasledujúci deň vrátite k svojmu programu.

Učenie nového nového spánkového návyku je pre synčeka ťažké. Môže aj plakať a prosiť, aby ste robili veci po starom. Ukazuje vám strach, že má byť bez vás. Vašou úlohou je počúvať a potvrdiť:
„Počujem, že sa bojíš ... budem veľmi blízko ... vždy prídem, ak zavoláš .... viem, že môžeš bezo mňa zaspať.“
Keď malé deti dostanú príležitosť plakať v našej láskavej prítomnosti, zažijú obavy, ktoré zvládnu a sú potom schopné ľahšie zaspať. To nie je to isté, ako keď dieťa necháte „vyplakať“, pretože ho nenechávate napospas samého s jeho obavami. Pobyt so synom mu poskytuje podporu, ktorú potrebuje, aby mohol čeliť svojim strastiam a precítiť ich, vďaka čomu sa rozplynú.

Čo ak bude hysterický? Dajte mu ruku. Neodchádzajte od neho rýchlejšie, ako zvládne. Plač je v poriadku, ale hystéria neprispieva k spánku. Ak máte pocit, že je príliš rozrušený, nie je nič zlé na tom, že to skúsite znova, keď bude troška starší, alebo že vaše učenie bude pomalšie.

Pamätajte tiež, že prvých pár nocí je najťažších. Ak budete vykonávať novú rutinu s plyšovými zvieratami, a potom zostanete pri synovej posteli a budete ho neustále upokojovať a necháte mu ruku, nakoniec zaspí. Prvú noc to môže trvať aj hodinu. Do týždňa sa môže stať, že ho položíte do postieľky a zaspí.

Držím palce, nech nájdete svoju cestu čím skôr!