Dobrý deň,
syn má 8 rokov a od mala je súťaživý. Má rád, keď je vo všetkom prvý a aj napriek tomu, že má doma 2 súrodencov. Keď bol menší, tak cápal staršiu sestru ak sa mu nedarilo. Od mala s tým pracujeme, že sa to nesmie. Deti nebijem, ale mrzí ma, že on áno.
Teraz v ňom prevládajú emócie viac ako inokedy. Domov máme harmonický, s manželom si nenadávame.
Napriek tomu ostáva syn agresívnejší. Napr. dnes zvýšil hlas na pani učiteľku, že nech im nedáva domáce úlohy. Po vyučovaní mi povedal, že to myslel zo srandy. Tón jeho hlasu voči pedagógovi nebol vtipný, ale bol nahnevaný a rozkazovací.
To isté sa udeje aj voči mne. Keď si robíme domácu úlohu a jeduje sa, ak nevie niečo vyriešiť a tým že mu chcem pomôcť ostáva agresívnejší a hovorí, že som hluchá. To isté robí aj zo staršou dcérou, keď mu chce pomôcť a učivom.
Pred týždňom som ostala šokovaná, keď bol so sestrou chvíľu vonku. Prišiel k nim 9 ročný sused a synovi sa nedarilo, tak začal nadávať aj dcére aj susedovi, že sú hlúpi a sú prasce. Žiadne tvrdé vulgarizmy, ale ostala som veľmi sklamaná.
Nakoľko ho od malička vediem, že na osoby nenadávame, že sa takto nechováme. Som ale už zúfalá nakoľko sa táto agresia prejavuje aj pri učení a už keď skúša aj k učiteľke, veľmi ma to ubíja.
Neviem či syn skúša naše hranice čo môže, čo nemôže, alebo nevie svoje emócie ovládať, a preto sa tak chová. V škole sa veľmi snaží, len jeho psychiku ovplyvňuje aj atopický ekzém je dosť precitlivelí, no nerada by som niečo zanedbala.
Vedeli by ste mi poradiť ako ho naučiť ovládať emócie?
Ako ho naučiť ovládať hnev bez útoku na inú osobu?
Ďakujem
Dobrý deň,
ďakujem za podrobný popis situácie. Skúsim ponúknuť zopár tipov, ktoré je možné uplatniť .
Predovšetkým ide o vaše pochopenie faktu, že správanie kohokoľvek v náročnej situácii odráža jeho prežívanie a skrytú právoplatnú potrebu. Nie je teda v žiadnom prípade výrazom jeho charakteru. V jeho veku ide stále len o proces učenia sa zvládať vlastné emócie.
Preto v každej situácii, ktorá je napätá treba emóciu vypočuť, pomôcť mu ju pomenovať (racionalizácia) a presmerovať energiu tak, aby neubližovala okoliu. Napríklad: počujem z tvojich silných slov, že si veľmi zneistení, nahnevaný, že ti nerozumiem. Ide o veľmi silnú energiu, ktorá nechcem, aby ma zasiahla, preto prosím nájdi si kludné miesto, kde ju celú daj von. Ak chceš kričať otoč sa, nech ma to nezasahuje.
Potom ako sa upokojí vráťte sa s ním k problému, ktorý potrebuje riešiť, vypočujte ho a pomôžte mu problém zvládnuť, aby sám hľadal riešenia. Usmerňujte ho zvedavými a navádzajúcimi otázkami, ukazujte mu, že po malých krokoch danú vec zvládne. Prípadne ponúkajte voľby. Ide o to, aby pochopil, že on má na to výbavu, s ktorou to hravo vyrieši, zvládne.
Snažte sa, neporovnávať súrodencov, ani jeho s kýmkoľvek. Reflektujte jeho jedinečnosť, oceňujte ju, aby vedel, že je dôležitý aký je a že ho ani iného nechcete mať. Tým utlmíte jeho potrebu na seba upozorňovať výkonom, teda byť prvý.
Viac sa dozviete napríklad v knihe Ako prežiť rodičovstvo, láskavý sprievodca rešpektujúcim prístupom.
Martina Vagačová
tel: 0903 159 488
mail: vagacova@efektivne-rodicovstvo.sk
https://efektivne-rodicovstvo.sk/